Jej domovským divadlom je SND, no stíha oveľa viac. Hrá vo filme, účinkuje v televíznych projektoch a má mnoho ďalších hereckých aktivít. Najnovšie exceluje v Štúdiu L+S v predstavení Staré dámy, kde hrá spolu s kolegyňou Kamilou Magálovou (67). A práve o jeseni života bol aj náš rozhovor.
Nórska hra Staré dámy je o dvoch starých ženách, ktoré žijú v jednej izbe v domove pre seniorov. Jedna prežila život v prepychu, druhá pochádza z chudobnej štvrte. Kto prišiel s nápadom zahrať si v tejto hre vo dvojici práve s Kamilou?
Bolo to na podnet Kamily. Vo veľkom divadle, v našom domovskom SND, to už nie je o tom, že by sme my dve hrali hlavné roly. Tie sú písané najmä pre mladšie herečky. Veľká dramatická literatúra nie je nasmerovaná na herečky v našom veku. V kinematografii to ešte zachraňuje dobrý americký film, keď režiséri obsadzujú zrelé dámy, ako sú Judi Dench alebo Meryl Streep. Napíšu im scenár na mieru a ony to zahrajú s plnou parádou. To u nás, bohužiaľ, absentuje. Hra Staré dámy bola ocenená v Nórsku a verím, že sa bude páčiť aj našim divákom. Režíruje ju Juraj Nvota, a hoci ide o komédiu, hra ukazuje aj smutnú stránku starnutia, ako je osamelosť ľudí.
Prepáčte, ale trochu ma prekvapilo, že v predstavení hráte v tandeme Studenková – Magálová. Povráva sa, že práve vy dve sa v divadle veľmi „nemusíte“.
To je hlúposť! Medzi nami boli umelo vytvárané problémy, pričom my s Kamilou si od začiatku, čo sme v divadle, rozumieme. Máme rovnaký zmysel pre humor a aj to, čo je v komédii dôležité – rovnakú rytmizáciu. Vycítime, kedy idú repliky a kedy má prísť pointa. To je takzvané spoločné dýchanie na javisku. Cítite partnera, viete, kedy povedať pointu, vnímate sa, počúvate sa. Je to proces myslenia, ktorý sa nedá oklamať. To je tá pravda. Ako keď sa dívate na Jacka Nicholsona v každom jednom zábere. Pravda v jeho očiach sa nedá ničím oklamať. To by žiaden osvetľovač ani kameraman nedokázali oklamať, keby to chýbalo v hercových očiach. Cez oči ide myslenie. To sú veci, ktoré my s Kamilou cítime rovnako a veľmi dobre sa nám spolu hrá.
Vedeli by ste žiť v domove seniorov?
Neviem si to predstaviť. To chcem radšej zomrieť.
Ale môže tam byť celkom príjemne, keď sa zíde dobrá partia...
Hovorili sme si s kolegami, že keby sme boli všetci solventnejší, niekto z nás by mohol založiť dom seniorov pre hercov. To by nás ešte možno bavilo. Ale inak neviem... Viete, môj otec zomrel v deň, keď sme mu s mojím bratom chceli ísť prehlásiť v občianskom preukaze adresu, aby sme ho mohli umiestniť do domu seniorov. V ten deň sa rozhodol, že umrie. Niečo podobné som prežila s mamou. Keď mala ísť do domu seniorov, obehala som množstvo zariadení, aby som jej zaistila slušný seniorský dom. Bola istý čas v nemocnici, a keď už mala pripravený v nočnom stolíku papier, povedala: „Tak sa tam teda pôjdem pozrieť.“ Ale asi sa rozhodla, že radšej zomrie a do zariadenia sa už nedostala.
To už asi ani nie je náhoda. Zrejme sú veci medzi nebom a zemou...
Ja si myslím, že to tak je. Mama bola zvyknutá žiť sama. Bola samotárka a ľudia, ktorí sú tak nastavení, asi nenájdu šťastie v tom, že by od rána do večera s niekým komunikovali. Ani ja nie som ten typ, a predpokladám, že mi nebude dopriate dostať sa do nejakého zariadenia, aby som si uvedomovala s plnou vážnosťou, kde som a s kým som. Asi je milosrdné, keď človek dostane alzheimera a nič o sebe nevie.
Ako sa zmierujete s tým, že roky pribúdajú a nikto, teda ani vy, nemladne?
Čím som staršia, tým viac rozmýšľam o smrti. Niekedy si dokonca vravím, že by som o tom nemala až tak intenzívne rozmýšľať. Ale to je preto, lebo starnutie prináša so sebou obavu z bezmocnosti. Neprekáža mi, že mi pribúdajú roky a vrásky, no bojím sa bezmocnosti. Vyplýva to aj z toho, že mám problémy s kĺbmi. Bolia ma ruky, nohy aj ramená. Keď si predstavím, že, nedajbože, skončím ako nechodiaca, tak to ma veľmi trápi. Ako ale hovorí Marína Kráľovičová, vrásky na duši sú vidno na tvári. Našťastie, musím si zaklopať, mám usporiadaný život. Nemám pocit, že by môj partner vnímal moje starnutie. V živote mi to Branko nepovedal, nedal mi to najavo nijakým spôsobom. V tomto zmysle to mám na poriadku a to je veľmi dôležité.
