Kariéra bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku († 60): Od kachličkovania až po vynútený odchod

Dlhé roky bol považovaný za vplyvného muža v zdravotníctve, ktorý toho vie veľa vybaviť. A bola to práve zdravotnícka kauza predraženého CT, ktorá ho v roku 2014 predčasne poslala z pozície druhého najvyššieho ústavného činiteľa do politického dôchodku. 

Filozofické začiatky

Paška vyštudoval marxisticko-leninskú filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, pred revolúciou pracoval v Krajskom osvetovom stredisku v Košiciach a neskôr na Obvodnom národnom výbore. Za socializmu nebol vysokým komunistickým pohlavárom a do politiky vstúpil až koncom 90. rokov, keď sa spojil s ambicióznym politikom SDĽ Robertom Ficom, ktorý založil Smer. No napriek tomu udalosti novembra 1989 opísal raz veľmi svojsky. „Kachličkoval som kúpeľňu,“ reagoval ešte ako predseda parlamentu na otázku, čo v revolučných dňoch robil.

Pri Ficovi Paška rástol, stal sa šéfom tzv. košickej vetvy strany a dvojkou hneď za Ficom. V roku 2002 po prvý raz vstúpil do parlamentu ako poslanec. O štyri roky neskôr, keď sa Smer prvýkrát dostal k moci, obsadil post predsedu Národnej rady. Paška ako predseda parlamentu odštartoval obriu rekonštrukciu Bratislavského hradu, ktorá trvá dodnes. Investície sa šplhali do výšky desiatok miliónov eur, pričom zákazky na rekonštrukčné práce získal Váhostav Juraja Širokého, ktorého považujú za mecenáša Smeru.

 

Po predčasnom konci vlády Ivety Radičovej sa mocný muž Smeru v roku 2012 opäť stal druhým najvyšším ústavným činiteľom. Avšak dlho na stoličke nevydržal. Paška kedysi ovládal firmu Medical Group, ktorá figurovala v kauze predraženého CT pre piešťanskú nemocnicu. O jeho vplyve v zdravotníctve sa hovorilo roky, pre článok s názvom Košická chobotnica dokonca odsúdili novinára Lukáša Milana. Išlo o kauzu, ktorá vyhnala ľudí do mrazivých ulíc. Tisíce ľudí protestovali aj pred samotným domom Pašku v Mestskom parku v Košiciach. V kauze sa dodnes obviňujú a rušia obvinenia pri viacerých ľuďoch.

Práve kauza predraženého CT zlomila Paškovi politický krk. „Vyhraj voľby a môžeš všetko,“ tvrdil ešte koncom roka 2014, keď sa ľudia pre kšefty v zdravotníctve búrili. Len o pár dní už bolo všetko inak. Počas volebnej noci po komunálnych voľbách v novembri 2014 položil post predsedu parlamentu, ako aj poslanecký mandát. Tvrdil, že dobrovoľne. „Chcem, aby Slovensko fungovalo ako normálna krajina, aby politiku nerobilo zopár anarchistov na uliciach,“ argumentoval vtedy. No aj politológ Ján Baránek potvrdil, že Paška sa musel z vysokej politiky stiahnuť nedobrovoľne. V roku 2016 sa ani neobjavil na kandidátnej listine Smeru do parlamentných volieb.

 

 

-Budeme si ho pamätať ako popredného funkcionára strany, predsedu parlamentu, ale aj človeka, s ktorým boli spájané kauzy, ktorého odchod bol vynútený, a nie dobrovoľný. Hovorí sa, že o mŕtvych len v dobrom, ale pokiaľ máme byť objektívni, to vnímanie nemôže byť jednoznačne pozitívne. No v každom prípade svojho času bol výraznou osobnosťou slovenskej politiky.