Herec Andy Hryc v nedeľu večer na svojom účte na sociálnej sieti napísal správu, ktorá sa dotkla všetkých milovníkov česko-slovenskej kinematografie. Vo veku 83 rokov zomrel legendárny režisér, pochádzajúci z Kežmarku, Juraj Herz.
"Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol pán Juraj Herz odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji," píše Andrej Hryc.
Režisér Juraj Herz sa narodil na východe Slovenska v Kežmarku a pochádzal zo židovskej rodiny. Aby jeho rodina predišla deportáciám počas 2. svetovej vojny, nechala sa prekrstiť evanjelickým farárom. Ku koncu vojny ich napriek tomu deportovali do koncentračného tábora.
Herz študoval na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave v odbore fotografia. Po ukončení štúdia pokračoval na Divadelnej fakulte Akadémie muzických umení v Prahe v odbore réžia a bábkoherectvo. Spočiatku pôsobil ako herec v pražskom divadle Semafor, ale neskôr sa rozhodol pre dráhu režiséra. V roku 1987 sa po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do svojich filmov rozhodol emigrovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR), kde nakrúcal najmä televízne filmy.
Po režisérskom debute v roku 1965 (Sběrné surovosti) natočil o rok neskôr prvý celovečerný film Znamení raka (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí: Spalovač mrtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.
Medzi jeho známe a divácky obľúbené filmy patrili: komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978) či komédie Buldoci a třešně (1981) a Sladké starosti (1984). Medzi jeho posledné filmy patril horor T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) - film bol nominovaný na Českého leva - a autobiografický film Čestný občan - desaťminútový film, súčasť celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2013).
Dielo Juraja Herza ocenili na viacerých filmových festivaloch - v americkej Atlante, Chicagu, v talianskom Sorrente, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux. Cenu za celoživotné dielo mu udelili na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne (2004) či na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (2009). V rovnakom roku získal Cenu za dlhodobý prínos českému filmu od Českej filmovej a televíznej akadémie. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok. Jeho celoživotné dielo malo veľký prínos do kinematografie a v roku 2009 si za neho prevzal aj Českého leva.