Tento rok ju pravoslávna cirkev slávi o týždeň neskôr ako západní kresťania. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov, ktorý súvisí s jarnou rovnodennosťou, splnom mesiaca a židovským Pesachom.
"Pravoslávna cirkev dnes oslavuje sviatok všetkých sviatkov Vzkriesenie nášho Spasiteľa Isusa Christa. Je to radosť nad každú radosť, duchovná radosť, ktorú každý veriaci človek prežíva vo svojom srdci, a uvedomuje si, čo znamená pre nás, individuálne aj všeobecne, Christovo vzkriesenie. Svätý apoštol Pavol hovorí, že keby nebolo vzkriesenia, všetko by bolo zbytočné a márne, naša kázeň i vaša viera. Pre veriacich je to niečo, čo sa ani nedá ľudskou rečou vyjadriť. Ako aj spievame na Utreni Paschy v prekrásnych textoch, ktoré sú doslova preplnené duchovnou radosťou, že nebesia sa radujú, aj zem sa veselí, lebo Christos vstal z mŕtvych," uviedol pre TASR duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku Ján Sovič.
Duchovnú podstatu sviatku podľa jeho slov umocňuje i schádzanie takzvaného Blahodatného ohňa, ktorý bol v nedeľu prinesený i na Slovensko. Podľa tradície sa vždy v sobotu pred Paschou v hrobe Isusa Christa pravoslávnemu Jeruzalemskému patriarchovi samé od seba zapaľujú sviece. Prvá zmienka o tejto udalosti je z deviateho storočia. "Aj toho roku nám Boh doprial svoju milosť, potvrdil, že je s nami. Tento Blahodatný oheň v prvých minútach nepáli. Je to pre nás dôvod na veľkú duchovnú radosť, lebo Christos skutočne vstal z mŕtvych," doplnil Sovič.
Veriaci si na nedeľnú bohoslužbu so sebou priniesli i košíky, v ktorých mali šunku, syr, maslo a ďalšie jedlá, ktoré si počas 40-dňového pôstu odriekali, aby si ich dali posvätiť. Na Slovensku sa k pravoslávnej cirkvi hlási približne 50.000 veriacich.
