V sobotu horelo na Ružovej ulici, v nedeľu večer po výbuchu plynu zase na Obchodnej. Plamene a dym sa stali osudnými pre dvoch dôchodcov - Barboru († 81) a Ľudovíta († 92), ktorý bol najstarším žijúcim košickým Rómom a prežil i hrôzy holokaustu.
Dôchodca, ktorý zahynul pri nedeľňajšom požiari, zažil na vlastnej koži hrôzy vojny. V roku 1944 odviezli Ľudovíta Delemana († 92) do koncentračného tábora. „Maďari ma umiestili do tábora vo Veľkom Komárne, potom prišli nacisti, naložili nás do vlaku a šesť dní sme boli zatvorení vo vagónoch, každý deň sme dostávali len jedno vedro vody pre všetkých. Potom sme skončili v koncentračnom tábore. Spočiatku sme museli byť len v barakoch, kto vyšiel von, toho zastrelili. Tam zomrela moja mama aj otec. Ja som v podstate tiež čakal len na smrť a očakával som ju každý deň, ale, našťastie, skôr prišlo oslobodenie,” povedal v rozhovore pre SME.
Desivo vyzerajúci požiar na Obchodnej ulici, kde sa v nedeľu o pol desiatej večer ozvala ohlušujúca rana z bytu na 4. poschodí, vystrašil celý panelák. Plastové okná a ďalšie trosky z bytu odleteli do viac ako 30-metrovej vzdialenosti. Nešťastiu predchádzal citeľný zápach plynu. „Zavolal som do plynární, no vybuchlo to práve vo chvíli, keď k nám plynári dorazili,” povedal Ondrej (29), ktorý spoločne so svojou manželkou tesne po výbuchu bezradne postávali pred bytovkou. Obyvatelia totiž museli panelák okamžite opustiť.
Výbuch neprežil dôchodca Ľudovít († 92), ktorý bol najstarším žijúcim košickým Rómom. Za svojho života si pritom vytrpel veľa. „Počas vojny bol v koncentračnom tábore pre Rómov. Ten sa mu prežiť podarilo a teraz sa stane toto... Bol to milý chlapík,” povedal sused Dušan (60), ktorému po výbuchu z pántov vypadli pancierové dvere.
Nešlo pritom o jediný víkendový zásah hasičov v Košiciach. V sobotu sa zadymili najvyššie poschodia paneláku na Ružovej ulici. Dôchodkyňa Barbora († 81) počas požiaru zapríčineného pravdepodobne skratom v elektroinštalácii utrpela silný šok. „Previezli ju do nemocnice, ale tam, žiaľbohu, v pondelok ráno zomrela,” prezradil jeden zo susedov nebohej ženy. Obidva prípady vyšetruje polícia ako všeobecné ohrozenie.
Šesť dní zatvorený vo vagóne
V roku 1944 odviezli Ľudovíta Delemana († 92) do koncentračného tábora. „Prišli nacisti, naložili nás do vlaku a 6 dní sme boli zatvorení vo vagónoch, každý deň sme dostávali len jedno vedro vody pre všetkých. Potom sme skončili v koncentračnom tábore. Spočiatku sme museli byť len v barakoch, kto vyšiel von, toho zastrelili. Tam zomrela moja mama aj otec. Ja som v podstate tiež čakal len na smrť, ale našťastie, skôr prišlo oslobodenie,” povedal v rozhovore pre SME.
