K Slovensku, ktoré otázku otvorilo, sa postupne pridali Česká republika, Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny zo strednej a z východnej Európy. Po tom, ako sa téma dostala k špičkám EÚ, rozdielne označovanie tovarov odsúdil aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Dnes je bežné, že ak si spotrebiteľ kúpi rovnaký výrobok s totožným obalom v dvoch členských krajinách EÚ, dostane rôznu kvalitu. V porovnaní so západom krajinami sa na naše pulty dostanú salámy, šunky a párky s menším podielom mäsa, v jogurtoch sa nachádza menej ovocia či pri sladených nápojoch sa namiesto cukru používajú lacnejšie a menej kvalitné sladidlá.
Známy je prípad, keď výrobca predával rybie prsty v Rakúsku s vyšším obsahom mäsa a nižšou cenou ako na Slovensku, ale zato s totožným obalom. Rozdiel je v zložení potravín, ale aj pracích práškov či ďalších drogistických výrobkov. To hnevá nielen Slovákov, ale aj ďalších obyvateľov z krajín východnej Európy.
Práve proti tomu sa teraz snaží zakročiť Európska komisia. V stredu predstaví novú smernicu o nečestných obchodných praktikách, ktorá zakazuje dvojakú kvalitu potravín. „Ide o revíziu spotrebiteľských pravidiel. Balíček, ktorý v stredu predstaví komisárka Jourová, sa bude týkať niekoľkých oblastí vrátane dvojakej kvality tovarov, väčšej transparentnosti pri online nákupoch, posilnenia právomocí spotrebiteľských organizácií,“ spresnila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Po novom tak nebude možné ponúkať v EÚ zhodne označený tovar s výrazne odlišným zložením alebo charakteristikou. Pôjde o zavádzajúcu obchodnú praktiku. Nadnárodným firmám by za porušenie nových pravidiel Únie mali hroziť vysoké pokuty. Komisia aktuálne spracováva aj metodiku, ktorou by sa mali riadiť úrady pri kontrolách. Na masívne testovanie vyčlenila komisia už minulý rok milión eur.