Deklaroval to na spoločnom rokovaní zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti. Tému rekordne nízkej volebnej účasti na Slovensku v týchto voľbách otvoril Martin Klus (SaS). "Ja som dal návrh zákona, ktorý by umožňoval voliť aj na ambasádach, čo je pomerne bežná prax v EÚ. Chcem preto vedieť, či by ste boli schopný nového ministra vnútra pomknúť, aby sa k tomu postavil pozitívne, lebo predošlý minister to neurobil," uviedol Klus.
Lajčák priznal, že zdieľa obavy z nízkej volebnej účasti. "Zatiaľ nerobíme nič preto, aby sme neboli opäť najhorší. Je to pritom vizitka nás všetkých. Teda jednoznačne áno, mohli by sme byť v záujme zvýšenia účasti menej reštriktívni. V Nemecku je šesť spôsobov, ako môže občan Nemecka voliť do EP. Budem preto o tom hovoriť s Druckerom a chcem aj vás požiadať o politickú podporu. Sme krajina, ktorá profituje z členstva v EÚ, mali by sme preto ukázať náš európsky charakter," poznamenal Lajčák na margo volieb, ktoré budú v roku 2019.
Šéf slovenskej diplomacie sa nevyhol ani téme povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov. "Naša pozícia je konzistentná. Vnímame to ako spoločný problém a sme pripravení sa podieľať na jeho riešení, čo aj dokazujeme. Odmietame však mechanické prerozdeľovanie migrantov na základe kvót, lebo sa ukázalo ako nefunkčné," zdôraznil Lajčák s tým, že migrácia nie je administratívny problém, a preto nemôže mať administratívne riešenie.
Ak by sa o reforme azylového systému, zahŕňajúcej povinné kvóty, hlasovalo v rámci EÚ jednoduchou väčšinou, bola by to podľa ministra katastrofa, vyvolalo by to trhlinu. Lajčák je znepokojený aj vývojom v Sýrii. "Som zdesený, že v dobe, keď máme informácie o všetkom, ani nevieme ustanoviť, či bol alebo nebol chemický úrok v meste Dúmá. Akoby sme nevedeli, čo chceme dosiahnuť. Neverím, že sa to vyrieši bombardovaním. Treba komunikovať, sadnúť si za stôl. Rinčanie zbraní nič nerieši," dodal.
Eurovýbor a zahraničný výbor spoločne rokovali o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2017 a jej zameraní na rok 2018, ktorú zobrali na vedomie. V dokumente sa píše, že jednou z hlavných priorít slovenskej diplomacie na roky 2018 a 2019 bude predsedníctvo vo V4, ktoré Slovensko prevezme v júli tohto roka.
Cieľom piateho slovenského predsedníctva v zoskupení bude okrem iného "ukázať, že členstvo SR vo V4 je komplementárne k nášmu členstvu v EÚ i v národných snahách byť v jadre európskej integrácie," píše sa v Správe. "Hoci zvonka býva pohľad na V4 často kritický, pre budovanie koaličného potenciálu a presadzovanie záujmov SR v Európe a vo svete je V4 naďalej formátom strategického významu," uvádza sa ďalej v materiáli.
Slovensko sa v roku 2018 bude pripravovať aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). To budúci rok prevezme ako tretia predsednícka krajina po Rakúsku a Taliansku. V súčasnosti už predsedá dvom orgánom tejto organizácie - Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu a Kontaktnej skupine partnerov OBSE pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora.
Tento rok chce Slovensko zároveň predložiť kandidatúru na ďalšie predsedníctvo. V roku 2019 chce predsedať zasadnutiu Rady OECD na ministerskej úrovni.
