Ani po 27 rokoch sa nevedia dostať k svojim pozemkom, stále na nich hospodári armáda. Myslia si, že niekto čaká len na to, kým sa pominú a ich deti už nebude baviť naťahovať sa s úradmi o dedovizeň.
Bývalí obyvatelia zrušených obcí sa zišli na protestnom zhromaždení. Gabrielovi Hoffmanovi nevrátili ani štvorcový meter pozemku. „To, čo sa prevalilo na východe ohľadom odoberania pôdy, je len malý zlomok problémov, ktoré sú u nás. Už od roku 1990 sa snažíme dostať k pozemkom, na ktoré máme zákonný nárok ako dediči pôvodných majiteľov. Je to 36-tisíc hektárov pôdy, lúk a lesov,“ vraví nahnevaný Hoffman a pokračuje: „Naši rodičia boli v roku 1952 násilne vyhnaní z rodných dedín a pôdy. Ich pozemky však doteraz obhospodaruje štát, Vojenské lesy a majetky.“ Martin Pitoňák dodal, že po 27 rokoch slušnosti a prosieb sú tam, kde boli na začiatku. „Akoby niekto čakal, že my, ako dediči týchto pozemkov, sa pominieme a mladých to už nebude baviť naťahovať sa s úradmi,“ vraví rozhorčene Pitoňák.
V roku 2003 museli do 60 dní dať dohromady všetky doklady a štát im ani po 6 rokoch nebol schopný odpovedať. „Preto sme začali s občianskou petíciou o navrátenie pozemkov. Štát tu nič nevlastnil. V súčasnosti má skoro štvrtinu a ministerstvo obrany už aj niečo predalo ako prebytočný majetok,“ vysvetľuje Pitoňák. Okrem nápravy majitelia pozemkov žiadajú aj odškodné.
Nový Čas oslovil Vojenské lesy. Podľa tlačového hovorcu sa však od začiatku roku 2018 touto problematikou zaoberá výhradne ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré nám do uzávierky na otázky neodpovedalo.
