Pellegrini sa predtým stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Juncker na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR najskôr ubezpečil občanov Slovenska, že ich krajina zohráva v EÚ ústrednú úlohu. Ocenil prácu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča a prizval k sebe na pódium aj ministra financií SR Petra Kažimíra, s ktorým sa pozná už dlhé roky, hoci nie vo všetkom súhlasia.
Šéf EK konštatoval, že zrejme dobrou správou pre Slovákov sú nové opatrenia v oblasti dvojakej kvality potravín, ktoré eurokomisia navrhla v stredu, pričom Slovensko podľa jeho slov zohralo dôležitú úlohu pri riešení tejto otázky. Juncker pripomenul, že hlavnou témou debát v EÚ je sedemročný rozpočet po roku 2020, kde vyjadril potrebu zachovania rovnakej úrovne kohéznej a poľnohospodárskej politiky.
Pellegrini Junckera informoval, že nová slovenská vláda nemení svoju pozíciu voči utečeneckým kvótam, ale Slovensko chce zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení migračnej krízy. Premiér v mene Slovenska vyjadril podporu exekutíve EÚ pri riešení jej obchodných sporov s USA. Únia má do 1. mája dočasnú výnimku na clá pre vývoz ocele a hliníka a Pellegrini vyjadril nádej, že sa tento spor podarí urovnať. "Obchodná vojna nie je nič dobré. Nepomohla by EÚ a ani Spojeným štátom," povedal.
Z hľadiska tvorby dlhodobého rozpočtu EÚ by slovenský premiér privítal, keby sa zrodila dohoda o jeho podobe ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019, aby tento návrh mohol schváliť už nový europarlament. "Slovensko si uvedomuje, že po brexite rozpočet EÚ bude výrazne nižší. Ak ho chceme nahradiť, SR je pripravená zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu na 1,1 alebo 1,2 percentá oproti súčasnému jednému percentu," vysvetlil Pellegrini. Dodal, že ak dôjde ku kráteniu zdrojov v oblasti kohézie, Slovensko chce väčšiu flexibilitu pri hľadaní priorít, kam by tieto financie mali smerovať.
Pellegrini na záver uviedol, že Slovensko chce byť pri vytváraní dlhodobých vízií a cieľov EÚ, lebo je ťažké hovoriť o vytváraní dlhodobých rozpočtov, keď nevieme, kde chce byť Únia v roku 2030, 2040 či 2050. "Budem rád, ak okrem riešenia aktuálnych tém, ako je migrácia, spoločná obrana a výzvy, ktoré prichádzajú každý mesiac a ktoré nevieme predvídať, aby sme dali Únii jasnú víziu a cieľ, kde by sme Úniu ako silný kontinent chceli vidieť o desať, 15 alebo 20 rokov a tomu prispôsobovať diskusiu o tom, kde by mali smerovať peniaze z rozpočtu EÚ," povedal Pellegrini.
