Aký bol obľúbený umelec v súkromí a prečo nedostával v posledných rokoch pracovné príležitosti? Aj o tom sme sa rozprávali s Labudom mladším.
Ako sa otec vyrovnával s tým, že v posledných rokoch nemal veľa pracovných ponúk?
Asi 5-6 rokov trpel tým, že nemá prácu. Vždy pookrial, keď dostal nejakú ponuku v podobe kvízových alebo zábavných relácií. Naposledy to bola dokonca česká rozprávka, kde mal filmovací deň. Chýbala mu ale kontinuálna práca.
Pre herca jeho rangu bolo občasné účinkovanie v reláciách a malé roly asi trošku malou náplasťou. Prečo ho režiséri neobsadzovali?
Možno to celé vzniklo preto, lebo asi pred piatimi rokmi mal podozrenie na mozgovú príhodu. Bol na skúške v SND a zrazu nevedel prečítať zo scenára niektoré vety. Kolegovia si mysleli, že žartuje. Moja mama ho potom dotiahla k neurológovi, pánovi profesorovi Traubnerovi, a ten potvrdil, že to nebola mozgová príhoda. Ale už mal zúžené cievy, čo spôsobilo slabé nedokrvenie mozgu. Po Slovensku aj v Česku sa roznieslo, že mal ťažkú mozgovú príhodu a ľudia si mysleli, že už nie je schopný pracovať.
S režisérmi si predsa mohol vydiskutovať, že je v poriadku a pripravený hrať...
Viete, také veci sa rýchlo roznesú a ťažko budete chodiť za každým jedným režisérom a presviedčať ho, že to nie je pravda, že je v pohode. Tak to nefunguje. Minulý rok sme boli na filmovom festivale v Košiciach a tam prišiel český herec Pavel Nový a vraví otcovi: „Nazdar, Marián, počul som, že si chorý, a vidím, že ty si úplne v pohode!“
