Potvrdzujú to najnovšie údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých si vzájomné áno povedalo viac ako 30-tisíc párov, čo je najviac za posledných dvadsaťštyri rokov. S počtom uzavretých manželstiev stúpa aj vek, keď vstupujeme do manželstva. Čo si o tom myslia odborníci? Existuje niečo ako ideálny vek na manželstvo a prečo tak rapídne stúpa?
Historické prvenstvo v počte sobášov má rok 1990. Vtedy si „áno“ povedalo viac ako 40-tisíc párov. Hoci sa minulý rok tento rekord nepodarilo zdolať, podľa zistení Štatistického úradu bol rok 2017 výnimočný. Hranica 30-tisíc sobášov bola totiž naposledy prekročená v roku 1993. Podľa štatistík sa v minulom roku zosobášilo presne 31 309 párov. Pokračuje trend odkladu manželstva na neskorší vek. V porovnaní s rokom 1990 sa priemerný vek ženícha zvýšil o osem rokov a u nevesty skoro o sedem rokov. V minulom roku tak priemerný vek muža pri sobáši atakoval 34 rokov a ženy prvý raz dosiahol 31 rokov.
Nie na celom Slovensku možno hovoriť o rovnakých číslach, aj tu platia regionálne rozdiely. Najviac sobáš odkladajú ľudia v hlavnom meste a okolí. Zvyšovanie veku súvisí podľa odborníkov s celkovou situáciou v spoločnosti. „V minulosti spoločnosť tlačila ľudí, aby sa po ukončení vzdelania posunuli do manželstva. Tento model bol všeobecne očakávaný, ľudia sa realizovali najmä v rodinnom živote,“ vysvetlila psychiatrička a sexuologička Dana Šedivá. Ako doplnila, ľudia nemali iné možnosti realizácie - nemohli podnikať ani cestovať a mali celkovo iné očakávania od života. Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív zvýšený počet sobášov súvisí so stabilitou v ekonomickej oblasti. „Ide najmä o stabilne nižšiu úroveň úrokov z hypotekárnych úverov, pretože vlastné bývanie patrí k základným ekonomickým požiadavkám pri zakladaní rodiny,“ povedal Halás.
Manželstvá a rozvody u nás
36,4 je priemerný vek muža pri sobáši v Bratislave, ženy v hlavnom meste vstupujú do manželstva vo veku priemerne 33,7 roka.
34 740 detí sa u nás v roku 2017 narodilo mimo manželstva, celkovo prišlo na svet vyše 58-tisíc detí.
50,9 % mužov malo pri sobáši stredoškolské vzdelanie s maturitou, vysokoškolský diplom malo 27 % mužov. Zvyšok mal základné či učňovské vzdelanie.
45,3 % neviest malo v minulom roku maturitné vysvedčenie, vysokoškolský diplom malo 39,3 percenta žien.
9 618 párov vlani ukončilo manželstvo rozvodom, čo je o necelých 400 viac, ako ich bolo v roku 2016.
Rozdielnosť pováh, názorov a záujmov je najčastejšou príčinou rozvodu, až 6 558 zväzkov vlani skončilo pre tento dôvod.
(Zdroj: ŠÚ SR)
Randili 12 rokov, vzali sa vlani
Peter (40) a Lenka (35) sa spoznali na ceste. „Išla som pešo a Peťo mi zastavil, že ma odvezie. Začali sme randiť a bola z toho láska, ktorá trvá až dodnes,“ hovorí s úsmevom sympatická Lenka, ktorá so svojou láskou randila neuveriteľných 12 rokov. Z ich lásky sa narodila dcérka Saška (8). „Povedal som si, že náš vzťah posunieme ďalej a požiadal som ju minulý rok o ruku. Ona povedala áno a bola svadba. Myslím si, že našu lásku to nijako nepoznačilo, práve naopak, ešte viac prehĺbilo,“ prezrádza Peťo, ktorý je presvedčený, že manželstvo je fajn. „Náš vzťah má po toľkých rokoch zase iný rozmer. Je to moja manželka, ktorá stojí pri mne v dobrom aj v zlom. Tiež ak by sa mi niečo stalo, je iné prísť do nemocnice ako partner a iné ako manžel. Ako manžel máte oveľa väčšie práva,“ uzatvára spokojný Peťo.
Nájsť partnera nie je ľahké
Dana Šedivá, psychiatrička a sexuologička
Platí, že čím dlhšie ste single, tým sa ťažšie prispôsobujete požiadavkám partnera. Úspešní v zamestnaní majú nedostatok času a príležitostí s niekým vhodným sa zoznámiť, ale hlavne sú náročnejší a málokto im vyhovuje.
Mladší sú prispôsobivejší, starší zrelší
Významný je súbeh troch faktorov - pripravenosť na trvalý vzťah, sociálne a finančné zabezpečenie a rovnako zmýšľajúci a cítiaci partner. Okolo 25 rokov veku je schopnosť prispôsobiť sa jeden druhému podstatne lepšia. Avšak po tridsiatke sú ľudia zrelší a už si nedajú hovoriť do vzťahu.
Prečo sa sobášime vo vyššom veku
Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
1. Sociálna podpora mladých rodín dlhodobo pokrivkáva a napriek tomu, že je snaha zvyšovať podporu rodín, ide skôr o zmeny kozmetické.
2. Prorodinná podpora štátu nie je dostatočne vysoká do tej miery, aby motivovala mladých zakladať rodinu v mladšom veku.
3. Rodinu si zakladáme až po dosiahnutí určitej úrovne ekonomického zabezpečenia partnerov.
4. Slovensko je pritom dlhodobo na chvoste krajín EÚ v oblasti výdavkov na sociálnu ochranu. V oblasti podporovaného bývania štát dlhodobo zlyháva.
