Či ho máte radi alebo nenávidíte, praskanie kĺbov je veľmi bežné. Už skoršie štúdie zistili, že nie všetkými kĺbmi je možné praskať, a že tí, ktorí takúto možnosť majú, si nemôžu znovu praskať prstami po dobu 20 minút po prvom chrupnutí. Avšak samotný zdroj tohto suchého lupnutia zostával záhadou.
Vedci zistili, že onen typický zvuk spôsobuje prasknutie mikroskopických bubliniek v kĺbovej tekutine ruky. Odborníci z parížskej technickej vysokej školy École Polytechnique a Stanfordovej univerzity v Spojených štátoch využili matematický model spoločne s geometrickým zobrazením kĺbu a úspešne sa im podarilo vykonať simuláciu toho, čo vedie k prasknutiu. "Zvuk, ktorý vznikne, keď človek praskne kĺbmi, spôsobí čiastočné zrútenie bublín v tekutine kĺbu," vysvetlil profesor Abdul Barakat z parížskej Polytechniky. "Môže ísť o niekoľko bublín, ale my sme dokázali, že už prasknutie jedinej bubliny je dostatočné, aby vznikol onen typický zvuk," dodal.
Experti spojili praskanie kĺbov s praskaním bublín už v roku 1971, ale ich tvrdenie bolo spochybnené potom, čo ďalšie štúdie zistili, že aj po propraskání kĺbov v ich tekutine bubliny zostávajú. Napríklad v roku 2015 jedna zo štúdií obsahovala hypotézu, podľa ktorej ono typické prasknutie spôsobuje vytvorenie bubliny namiesto jej odstránenia.
Problém vyriešil až matematický model, ktorý preukázateľne dokázal, že praskavý zvuk kĺbu môže spôsobiť aj čiastočné prasknutie bubliny v jeho kvapaline - a preto aj po prepraskaní kĺbov sú v ňom bublinky stále prítomné, uviedli vedci. "Chceli sme sa na to pozrieť matematicky, pretože všetky predchádzajúce práce boli založené na pozorovaní alebo ultrazvukových technikách. Preto sme sa pokúsili zostaviť matematický model, ktorý by opísal fyzikálne fenomén vedúci k tomuto javu," uviedol Barakat.
