Po polstoročí od promócií sa im tisli slzy do očí. Dojalo ich, že sa znovu vidia. Takmer všetci sa však ihneď spoznali aj napriek vráskavému podpisu času na ich tvárach. Nezabudli si zaspomínať na tých, ktorí na stretnutie už prísť nemohli. Univerzita si ich slávnostne uctila odovzdaním diplomov Zlatej promócie.
Čo ste robili po škole?
Cecília Janovičová (72):
Po univerzite som sa pomyselne presunula len pár krokov ďalej. Prírodoveda ma bavila. Učila som vedľa na zdravotníckej škole farmaceutickú botaniku na Moyzesovej ulici. Dodnes tam mám týždenne pár hodín.
Irena Pronská (72):
Pracovala som ako učiteľka, neskôr som sa stala riaditeľkou na ZŠ. Chcela som pomôcť našim Rómom, založila som škôlku pre deti v nálepkovskej osade. Mnohým z nej sa podarilo dokončiť strednú školu, čo je veľký úspech.
Lívia Podhájecká (73):
Nastúpila som na katedru botaniky, no chcela som sa venovať biológii, ktorá ma bavila. Nastúpila som do vodární, kde som dohliadala na kvalitu vody. Pracovala som na hydrobiológii a v laboratóriu pitných vôd.
Eva Kanderová (72):
Po absolvovaní na prírodovedeckej fakulte som sa vrátila do Starej Ľubovne, kde som robila učiteľku. Moji študenti získali zlato na chemickej olympiáde v Kodani, na čo som doteraz veľmi hrdá.
