Kočujú na loďkách okolo ostrovov pri pobreží Indonézie a Malajzie. Dokážu sa potápať do hĺbky 60 až 70 metrov. A ich telo sa tomu prispôsobilo.
Podľa najnovších výskumov majú príslušníci kmeňa Bajau vďaka evolúcii o 50 % väčšiu slezinu. Tá predstavuje krvnú nádrž a môže pojať až pätinu krvi tela. Pri potápaní vytláča do obehu viac krvi a zlepšuje tak okysličenie orgánov. Vďaka tomu niektorí domorodí borci vydržia pod vodou až neuveriteľných 13 minút.
Príslušníci kmeňa Bajau bývajú v drevených chatrčiachna koloch vo vode. Živia sa lovom rýb pri potápaní s oštepom. Genetická zmena, ktorá sa u nich prejavila, je podľa Melissy Ilardo z Univerzity v Cambridge prvým známym príkladom ľudskej adaptácie na hĺbkové potápanie. Vedcov na stopu paradoxne priviedol istý druh tuleňov, ktorý sa tiež hĺbkovo potápa a má zväčšenú slezinu.
Akú úlohu má slezina pri potápaní
- Pri ponorení do studenej vody telo rýchlo reaguje
- Spomaľuje sa tlkot srdca a krv smeruje najmä do životne dôležitých orgánov
- Slezina sa stiahne a tým vytlačí do obehu viac krvi
- Odhaduje sa, že tým slezina zvýši okysličenie tela o 9 %
Naši a svetoví rekordéri
- Mužský rekord v nádychovom potápaní drží Francúz Stéphane Mifsud - 11 minút 35 sekúnd
- Medzi ženami má rekord Ruska Natalia Molčanovová - 9 min. 2 s
- Slovenským rekordérmi sú Karol Možucha (6 min. 35 s) a Katarína Linczényiová (6 min. 0 s)
- Guinnessov rekord má Španiel Aleix Segura, ktorý zadržal dych v nádrži s chladnou vodou na 24 minút a 3 sekundy.