Okrem vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského prišlo o život ďalších 95 osôb. Medzi obvinenými je aj Tomasz Arabski, ktorý bol v čase havárie vedúcim kancelárie vtedajšieho poľského premiéra Donalda Tuska. Žalobu na Arabského a ďalších štyroch štátnych úradníkov, vrátane dvoch zamestnancov poľského veľvyslanectva v Moskve, podala skupina pozostalých po obetiach. Za zanedbanie povinností verejného činiteľa, ktorých sa dopustili pri príprave návštevy a letu prezidentského špeciálu do Ruska, im hrozia tri roky väzenia.
Tusk v pondelok pred trojčlennou súdnou porotou povedal, že nemal vplyv ani žiadnu rolu pri príprave prezidentových letov, keďže sa tomu vždy venovali tímy z rôznych rezortov. "Politicky som nezodpovedal za návštevu Lecha Kaczyňského v Katyni," zdôraznil Tusk podľa portálu Polsatnews.
Samotný Tusk zavítal do Smolenska 7. apríla, tri dni pred leteckým nešťastím. Na súde v pondelok uviedol, že jeho návšteva bola aj pracovná - stretol sa tam s vtedajším premiérom Vladimirom Putinom a podpísal niekoľko medzivládnych zmlúv. Povedal, že neexistoval plán spoločnej návštevy poľského prezidenta a premiéra v Rusku. V danom období nezaznamenal zo strany Kaczyňského či jeho kancelárie ani náznak nespokojnosti s riešením, aby sa ich návštevy v Smolensku a Katyni uskutočnili nezávisle od seba.
Tusk sa vo výpovedi zastal Arabského. Vyjadril tiež presvedčenie, že všetci vládni úradníci, predovšetkým z ministerstva zahraničných vecí, si plnili svoje povinnosti a pokúsili sa aj o to, aby - v prospech republiky - ovplyvnili konanie prezidenta. "Ich návrhy - ako viete - neboli vždy rešpektované," povedal Tusk. Kaczyňski podľa Tuskových slov viedol "príliš nezávislú zahraničnú politiku, na hranici ústavných právomocí a (...) často sa rozhodoval bez toho, aby vec konzultoval s vládou". Vyslovil tiež podozrenie, že spolu so svojimi spolupracovníkmi sa stali obeťami "falošnej narácie", ktorá sa objavila krátko po katastrofe a z ktorej malo vyplývať, že vláda aj v zahraničnej politike podliehala prezidentovi a bola povinná plniť jeho nariadenia.
Haváriu poľského vládneho lietadla v Rusku vyšetrovali nezávisle od seba obe zainteresované krajiny - Poľsko i Rusko. Podľa poľských vyšetrovateľov môžu za nešťastie chyby a nedostatočný výcvik poľských pilotov, ktorí sa pokúšali o pristátie v hmle. Poľsko však viní aj ruských dispečerov, ktorí údajne dávali poľským pilotom nesprávne a mätúce pokyny na pristávanie. Správa však neobsahuje obvinenie na adresu Rusov zo zámerného pochybenia.
Ruskí vyšetrovatelia svojho času všetku vinu za letecké nešťastie pripísali poľskej strane, pričom v konaní a postupe ruských leteckých dispečerov nenašli chybu. Po parlamentných voľbách v roku 2015, v ktorých zvíťazila konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) na čele s dvojčaťom zosnulého prezidenta Jaroslawom Kaczyňským, Poľsko vyšetrovanie leteckej havárie pri Smolensku obnovilo.
Poľský vládny špeciál Tu-154M prepravoval 10. apríla 2010 poľskú delegáciu do Smolenska, kde si mala uctiť pamiatku obetí katynského masakru, pri ktorom v roku 1940 sovietska tajná polícia zavraždila vyše 20.000 Poliakov. Lietadlo sa zrútilo pri pokuse o pristátie.
