Antona Urbana (84) zasiahla smrť vynikajúceho kamaráta. „Vladko bol super človek i hráč. Vždy priateľský, pokorný, veriaci. Uchovám si naňho priam posvätné spomienky.“
Na klubovej úrovni boli veľkými rivalmi. Weiss hral za ČH Bratislava, Urban ctil farby Slovana. „Často preto lietali vtipy, že sme triedni nepriatelia. Bolo to však zábavné. A hoci nikto z nás nedal dopustiť na svoj materský klub, nebránilo nám to v tom, aby sme zašli spolu aj na vínko či pivko,“ spomína Urban.
Na Weissovi si najviac cenil čistotu ducha. „Vladko pochádzal z Vrútok. Vtedy sa hovorilo ,FC Vrútky do psej búdky‘. Aj on, ako veľa hráčov, prišiel do Bratislavy na vojenčinu a nakoniec sa rozprávkovo presadil. Obetoval sa pre šport, ktorý mu dal nesmierne veľa. Spomínam na výnimočné zážitky. To neboli všedné dni, ale čarovné zápasy pred vypredanými štadiónmi. Vladko navždy ostane súčasťou môjho života.“
Trikrát obliekol Weiss reprezentačný dres. V roku 1965 bol pri prehre Československa doma s Eusébiovým Portugalskom (0:1), keď nepremenil pokutový kop. Určení na penaltu boli Popluhár, Kvašňák alebo Pospíchal. Išiel Weiss, lenže jeho slabú strelu brankár Pereiera kryl. „Keď sme sa potom neskôr spolu stretávali, nik mu to nevyčítal. Nikdy o tej jedenástke nepadlo ani slovko,“ prezradil Urban.
