Na druhom mieste skončil novozélandský Auckland, na treťom slovenská metropola Bratislava. Prvú päticu zozname Green Cities Index dopĺňa na štvrtom mieste švédsky Göteborg a na piatom austrálske Sydney.
Podľa odhadov OSN budú do roku 2050 žiť dve tretiny ľudskej populácie v mestských oblastiach. OSN preto vyzýva na radikálne prehodnotenie urbanistického plánovania. Zelené plochy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ochladzujú mestá, podnecujú fyzickú aktivitu, prispievajú k zníženiu stresu, zvyšujú sociálnu interakciu a zlepšujú duševné zdravie.
Mestá preto v súlade s parížskou klimatickou dohodou z roku 2015 zameranou na zníženie množstva skleníkových plynov postupne pristupujú k opatreniam, ku ktorým patria zákaz dieselových vozidiel, využívanie hromadnej dopravy s nulovými emisiami a zavádzanie prísnejších limitov na znečistenie ovzdušia.