Talentovaná Viktória Kužmová (19) zo Stars for Stars tenisovo aj mentálne rastie, čo v Minsku potvrdila dvomi bodmi v singli. „Je dobré vedieť, že dokážem hrať otvorenú partiu s hráčkami z TOP 50,“ povedala Viki (106. vo WTA) v rozhovore pre Nový Čas, v ktorom prezradila nielen svoje túžby, veci z netenisového prostredia, ale zaspomínala si aj na ľudí, ktorí pre ňu znamenali a znamenajú veľa.
? Ako s odstupom hodnotíte zápas v Minsku?
Dali sme zo seba všetko, ale bohužiaľ nám to nevyšlo.
? Máte pre tento rok cieľ týkajúci sa rebríčka?
Snažím sa na tie čísla veľmi nemyslieť, ale keby to bolo okolo osemdesiatky, bolo by to super. Vyhla by som sa kvalifikáciám a ušetrila deň-dva navyše na regeneráciu. Ale všetky sme si tým prešli.
? Blíži sa Roland Garros. Je šanca na hlavnú súťaž?
Zatiaľ som štvrtá mimo nej. Je to na hrane. Možno sa niekto odhlási, nebodaj zraní. Nikomu však neprajem nič zlé, necháme to na osud.
? Čím je pre vás tenis?
Všetkým, mám ho rada. Robím to celý život a neviem si predstaviť, že by som raketu odložila do kúta.
? Ktorá hráčka je váš vzor?
Každý má svoj štýl, ale odmalička som mala rada Ivanovičovú.
? S ktorými hráčkami ste kamarátky a s ktorými nie?
My Slovenky sme taká superpartia. Kamarátime sa aj s Češkami, aj Ruskami. Sú však hráčky, ktoré sa jednoducho tak sústredia na seba, na svoj tenis, že to vyzerá tak, akoby boli namyslené.
? Stále ste na cestách. Kde sa vám najviac páči?
Veľmi sa mi páči v Taliansku aj v Turecku. Istanbul je nádherný, s mamou sme ho pred nejakými piatimi rokmi prešli skoro celý, bolo to dosť odvážne. Mám však rada aj Austráliu, všetci sa tam starajú o prírodu, je to tam veľmi čisté. A, samozejme, New York.
? Čo sa o vás nevie? Hantuchová hrá na piane, Cibulková je módny guru...
Stále čítam. Mám veľkú knižnicu. Knižky sú moje a každý deň mám nejakú v ruke. Čítam všetko, od romantiky po kriminálky, nemám vyhranený žáner. Rada upravujem vlasy a robím mejkap, ale nie tak sebe ako iným. (smiech) A rada fotím, to ma baví.
? Čo škola? Stíhali ste ju popri tenise?
Mám vyštudované gymnázium v Košiciach, maturovala som na samé jednotky. Bolo to náročné popri športe, ale ja som taká, že do všetkého idem naplno. Na skúšky som išla vtedy, keď som látku vedela. Chcela som jednotku, nie trojku. Nemohla som tam ísť s tým, že viem štvrtinu, musela som ovládať všetko. Iní boli v bazéne, ja som si pri ňom písala poznámky.
? Ak by ste nehrali tenis, čím by ste chceli byť?
Asi by som išla na nejakú ťažšiu školu, právo alebo psychológiu. Škola ma bavila a celkom mi išla.
? Kto vás najviac podporoval v športovom raste?
Hrať ma učil otec, ktorý ma aj najviac podporoval. Začala som trénovať ako trojročná. Veľmi ma to chytilo.
? Máte nejakú myšlienku, ako sa mu odvďačiť?
Viem, že by ho niekedy v budúcnosti, ak by sa mi darilo, potešil menší apartmán niekde v Chorvátsku. Budem šťastná, ak to vyjde.
? Čo je pre vás rodina?
Pre mňa to znamená všetko. Sú to ľudia, ktorí ma milujú a podporujú. Neviem si predstaviť, že by som bola bez nich.
? Čo ste si kúpili za svoju prvú prémiu?
Nekupujem si drahé veci. Od US Open mám kabelku, ale nie drahú.
? Čo vás rozosmeje a čo, naopak, rozplače?
Rozosmejú ma moje kamarátky. Nemám rada, keď je niekto smutný. Ak niekto prehrá zápas, mám nutkanie ho utešiť, preberám na seba smútok iných.
? Okrem tenisu robíte aj nejaké iné športy?
Na tréningu si občas zahráme futbal. Ale bavil ma basketbal. Kondičný tréner Viktor Sergejenko nám vždy naordinoval basketbal. Je jeden z mála ľudí, ktorý vravel, že sa dostanem vysoko.
? Ako trávite vzácne chvíle voľna po sezóne?
Vlani sme boli s Terkou Mihálikovou v Dubaji. Tento rok by sme chceli ísť na Kubu. Aj sestry Schmiedlové, moja sestra Katka a Janka Čepelová.
? Čo by ste chceli dosiahnuť v športe a čo po kariére?
Chcela by som byť v rebríčku čo najvyššie. Vidím, že mám na to, porážať hráčky z Top 50. Niekedy je to o pár loptách. Po kariére by som rada trénovala deti. Milujem ich a práca s nimi by ma napĺňala.
