O pokusoch, ktoré "by mohli zmeniť definíciu smrti", informoval tento týždeň magazín MIT Technology Review.
Projekt pred mesiacom opísal vedúci tímu Nenad Sestan na mítingu v americkom Národnom ústave zdravia (NIH). Podrobné výsledky experimentu ale zatiaľ nie sú verejne známe a čakajú na publikáciu v odbornom časopise. Sestan ich ale podľa MIT Technology Review na marcovej prednáške označil za "nečakané" a "ohromujúce", pretože miliardy individuálnych buniek boli po napojení na umelý krvný obeh zdravé a schopné bežnej činnosti.
Hoci nič nenaznačuje, že by prasacie mozgy oddelené od tiel pri pokuse nadobudli vedomie, počin vedcov z Yale však otvára nové možnosti pre veľmi detailné laboratórne štúdium nedotknutých mozgov. "Zároveň uvádza na scénu bizarnú novú možnosť predĺženia života, ak by niekedy mali byť samostatné ľudské mozgy udržiavané na prístrojoch," napísal MIT Technology Review.
Revolučný výskum začal zhruba pred štyrmi rokmi a na jeho konci je systém nazvaný BrainEx. Ten pozostáva z čerpadiel, trubičiek, vykurovacích teliesok a vrecúšok s umelou krvou ohriatou na telesnú teplotu. Tím experimentoval so 100 až 200 mozgami, ktoré dostal z bitúnkov, a "oživiť" ich dokázal až na 36 hodín.
Sestan povedal, že testovaná metóda by mohla fungovať aj pri iných druhoch zvierat vrátane primátov. Nádej na predĺženie života prostredníctvom transplantácie mozgu do nového tela sú nemiestne. Takýto zákrok vraj "nie je ani zďaleka možný". Sestan sa však domnieva, že ľudské mozgy oddelené týmto spôsobom od tela by mohli slúžiť pre testovanie nových metód liečby rakoviny alebo Alzheimerovej choroby.