Do umelej hmoty je v dnešnej dobe zabalených až 90 % toho, čo si v obchodoch kúpime, no iba malé percento z toho sa recykluje. Preto plast končí v moriach, riekach a na skládkach. Umelá hmota však nie je jediný problém odpadového hospodárstva. Čaká nás život na smetisku?
Keď sa povie „problém s odpadom“, väčšine možno zídu na um tony plastu v oceánoch a moriach, alebo dokonca v korytách našich riek. Takéto hrôzostrašné výjavy sú čoraz častejšie. Nielenže milióny plastových fliaš, ktoré končia v prírode, vyzerajú otrasne, tento jav naozaj ohrozuje zraniteľný ekosystém. Štúdie ukázali, že ak bude vo vode končiť naďalej toľko plastov ako doteraz, do roku 2050 ich tam bude viac ako rýb!
Plasty predstavujú zo všetkých odpadov ten najväčší problém, no sú len špička ľadovca. Problematická je celá likvidácia odpadov. Zatiaľ čo niektoré krajiny v tomto smere napredujú a podarilo sa im znížiť, alebo úplne odstrániť skládkovanie odpadu, Slovensko sa pýši neslávnym prvenstvom. Zo všetkých krajín Európskej únie u nás stále končí na skládkach najviac odpadu. Horšie je na tom už len Malta. Únii sme sa zaviazali, že do roku 2030 to zmeníme. Preto sme sa vydali do Košíc za odborníkom na odpadové hospodárstvo a riaditeľom firmy Kosit Mariánom Christenkom, aby nám prezradil, či sa nám to podarí a čo pre to treba urobiť.
Radšej páliť
V druhom najväčšom slovenskom meste sa nachádza jedna z dvoch spaľovní komunálneho odpadu, ktorú v republike máme. „Druhá spaľovňa je v Bratislave. Pre porovnanie - v Česku majú takéto spaľovne štyri, Rakúšania asi 12 a v Nemecku ich funguje 164,” začína svoje rozprávanie Christenko a berie nás do útrob spaľovne. Tá má okrem likvidácie odpadu aj druhotnú funkciu - vytvára energiu, ktorá sa pretavuje do elektriny a tepla. „Bratislavská spaľovňa vyrába iba elektrinu, my aj teplo, ktorým zásobujeme košickú mestskú časť Nad jazerom, čo je zhruba 2 400 domácností. Elektrinu vyrábame pre 19 200 domácností. ”
Obe slovenské spaľovne vznikli ešte začiatkom 90. rokov a za posledné takmer tri desaťročia k ním žiadna nepribudla, a to aj napriek tomu, že práve spaľovanie odpadu je jedna z najefektívnejších ciest v boji s odpadom. „Celá Škandinávia funguje na spaľovni odpadu, dokonca sú tak ďaleko, že už nemajú čo páliť a skupujú odpady z iných krajín, napríklad z Talianska, kde spaľovne z hľadiska vykurovania nemajú až taký zmysel,” hovorí. Výkupná cena tony odpadu zo zahraničia sa na Slovensku pohybuje v priemere okolo 100 eur.
Prečo sa v našej krajine spaľuje tak málo? Odpoveď je jednoduchá. „Pre obce a mestá je výhodnejšie dať odpad na skládku. Je to lacnejšie. Za tonu odpadu, ktorý skončí v spaľovni, platí Bratislava 80 eur a Košice 72 eur. Na porovnanie, tonu odpadu uložíte na skládku za 30 eur a zaplatíte 5-eurový poplatok, ktorý ide do kasy mesta ako kompenzácia, že vo svojom katastri skládku trpí. V Rakúsku je takýto poplatok okolo 80 eur, a keď k tomu pripočítate náš poplatok za tonu odpadu, čiže 30 eur, skončíte na 110 eurách. To už je o 30 eur drahšie, ako keby ste ho dali spáliť,” vysvetľuje Christenko, podľa ktorého jediné riešenie je zvýšiť smiešne poplatky za skládkovanie. „Ministerstvo životného prostredia avizovalo, že chce tieto poplatky zvyšovať. Ak by skládkovanie nebolo pre každého najlacnejšia alternatíva, určite by sa našli investori, ktorí by tu postavili nové spaľovne,” myslí si. Ideálna predstava podľa Christenka je, že by v roku 2030 iba 10 % odpadu končilo na skládkach, 65 % by sa vďaka separovaniu recyklovalo a zvyšok by sa spálil.
Zakopaný poklad
V košickej spaľovni skončí ročne zhruba 135-tisíc ton odpadu a z toho viac ako 15-tisíc ton predstavujú druhotné suroviny, ktoré potom ďalej predávajú. „Ide o papier, sklo, plasty a kovy. Asi 2-3% odpadu, ktorý sa nedá ani spáliť a ani predať, putuje vo finále na skládku,” vysvetľuje nám riaditeľ počas toho, ako vchádzame do maličkej miestnosti. Keď sa pozrieme pred seba, za sklom vidíme obrovský bazén plný odpadkov.
„Tomuto hovoríme bunker, je to pohotovostná zásoba odpadu pre spaľovňu. Jeho kapacita je 4 000 ton. Pomerne veľkú časť komunálneho odpadu predstavujú ropné produkty - sú horľavé. Výhrevnosť takéhoto zmesového odpadu je 9 – 20 gigajoulov na tonu. Pre porovnanie, hnedé uhlie má výhrevnosť 11 – 18 gigajoulov na tonu. To znamená, že toto, čo tu vidíte, je kvalitatívne na úrovni hnedého uhlia.” Prečo si teda ničíme planétu ťažbou uhlia, ropy či plynu, keď môžeme na kúrenie či elektrinu spotrebovať odpad? „Je to paradox, pretože nielenže sa snažíme zo zeme vyťažiť čo najviac uhlia, ale pritom si výborné palivo v podobe odpadu zakopávame do zeme. Tiež sa pýtame ministerstva životného prostredia, prečo to tak je…”
Teplo a elektrina
Z bunkru odpad putuje do násypníkov pre dva obrovské kotly – v jednom sa vyrába teplo, v druhom elektrina. Odpad, ktorý vidíme v bunkri, sa už neseparuje, pretože je ekonomickejšie ho rovno spáliť. „Ak by ľudia viac separovali, v komunálnom odpade, ktorý spaľujeme, by sa nachádzalo oveľa menej plastov.”
Na Slovensku sme však v tomto smere stále za opicami. Separujeme iba 15 % odpadu, čo je takmer najmenej z EÚ, ale aj do domáceho odpadu hádžeme, čo nám príde pod ruky. „Ľudia, bohužiaľ, nahádžu do komunálneho odpadu všetko možné. Napríklad pred dvoma týždňami nám explodovalo niečo v kotle a pravdepodobne išlo o plynovú bombu, ktorú niekto hodil do komunálneho odpadu. Minule naši kolegovia našli na kontajneri položenú tašku s nábojmi z nejakého samopalu...” krúti hlavou Christenko.
Nebezpečné skládky
V hale je riadne horúco. Nakúkame do maličkého okienka niekoľkoposchodového obrovského kotla. Vidíme, ako sa v ňom pomaličky vďaka motorovým valcom odpad posúva a horí takmer do tla. „Zvyškový produkt je škvara. Tá sa ochladí, magnetickým separátorom sa z nej vyberú kusy železa, ktoré nezhoreli. Škvaru predávame stavebnej spoločnosti, ktorá ju mieša so stavebnou suťou a vo finále končí na výstavbe diaľnic. Železo tiež predáme, aj keď pod cenu, lebo je po spaľovaní znečistené. Využijeme všetko okrem popolčeka, ktorý tvorí asi 3 až 4 % a ten potom takisto putuje na skládku.”
Samozrejme, ak sa niečo páli, produkuje to splodiny, ktoré sú nebezpečné. Spaľovanie odpadov preto podlieha zo všetkých výrobcov energie najprísnejšej emisnej kontrole. „Čistenie spalín je z celých prevádzkových nákladov spaľovne najdrahšie. Len investícia do zariadenia pre jeden kotol predstavuje zhruba 10 miliónov eur. Emisie držíme v zákonnom limite, niekde dokonca iba na 10 až 20 % z povolenej hranice, čiže máme ešte veľkú rezervu.”
Christenko upozorňuje, že oveľa nebezpečnejší ako spaliny je metán, ktorý vzniká na skládkach odpadu. „Práve preto EÚ tlačí na obmedzenie skládkovania. Produkcia metánu je jeden z najzávažnejších dopadov skládok na životné prostredie. V komunálnom odpade na skládkach prebieha proces fermentácie - hnitia biozložky. Uvoľňuje sa skládkový plyn - teda metán a oxid uhličitý. Niektoré štúdie hovoria, že na globálne otepľovanie má metán 25 – 72-násobne väčší vplyv ako CO2. Až 80 - 90 % metánu sa uvoľní už počas prvých 10 dní a potom to na skládke hnije ďalších 30 rokov.”
Najhoršie plasty
Prechádzame okolo obrovských zariadení, ktoré čistia spaliny, smerom ku betónovým ohrádkam s odpadmi. V jednej je nadrozmerný odpad, v ďalšej komunálny a v ďalšej sa nachádzajú duny z plastov, ktorý Košičania vytriedili. Čo sa s ním deje? „Predávame ho spoločnosti, ktorá z neho vyrába regranulát, ktorý opätovne použijú vo výrobnom procese. To znamená, že z PET fliaš budú opäť PET fľaše. Ešte predtým však treba plast vytriediť podľa farby. Vidíte tu v blokoch nachystané petky biele, zelené, červené, potom ostatné farebné plasty a obaly z drogistického tovaru. Všetko sa dá opätovne využiť.“
Žijeme v dobe, keď je každý jeden produkt balený zvlášť. Riešením by podľa odborníka bolo napríklad nekupovať si balené, ale krájané salámy. Každý človek môže začať od seba. Ak by sa ľudia stali uvedomelejšími a odpad naozaj svedomito separovali, dá sa naozaj zrecyklovať všetok plast? „Závisí to od toho, z čoho a ako bude vyrobený. Sú dve možnosti. Buď sa budú vyrábať obaly z biodegradovateľných materiálov, ktoré sa rozložia. To je nákladnejšia cesta. Druhý spôsob je prechod z lineárnej ekonomiky na obehovú. Lineárna znamená kúp, spotrebuj, vyhoď a obehová nezahoď, ale vráť tomu, čo ti to predal a ten to zrecykluje.“
Plast sa však nedá donekonečna recyklovať, pretože stratí svoje vlastnosti. Potom putuje na skládku či do spaľovne. Oveľa lepším obalom je hliník. „Stále hovorím, že by sa mali zakázať všetky PET fľaše a všetky tetrapaky a všetko by sa malo predávať iba v hliníkových nádobách. Plechovky, či už kovové alebo hliníkové, sú skvelá komodita, ktorá sa dá recyklovať donekonečna,“ radí na záver odborník.
SKLÁDKOVANIE
VÝHODY:
• nízke prevádzkové náklady
• dostupnosť
• využitie metánu (na niektorých skládkach)
NEVÝHODY:
• nebezpečný skládkový plyn
• náročnosť na priestor
• nebezpečenstvo kontaminácie spodných vôd
SPAĽOVANIE
VÝHODY:
• redukcia odpadu
• znižuje skládkovanie
• výroba energie
NEVÝHODY:
• vyššie náklady
• málo spaľovní
• nedôvera občanov
1. Operátorka v košickej spaľovni obrovskou lyžicou naberá odpad a hádže ho do hrdla kotla.
2. Cez hrdlo (sivo-červené) putuje odpad priamo do kotla.
3. Za žltými zábradliami sa nachádza obrovský, niekoľkoposchodový kotol.
4. V kotle sa spaľuje odpad pri teplote 1 000 °C. Teplo vytvára paru, ktorá sa mení na elektrinu.
5. Finálnym produktom horenia je škvara, ktorá z kotla padá do ochladzovacej komory.
6. Zberňa vychladnutej škvary. Využíva sa na stavebné účely.
7. Spaliny sa čistia v niekoľkých fázach, posledná je fi lter pevných častíc.
PAPIER
• papier je možné recyklovať 5-krát
• tvorí asi 20 % odpadu
• na Slovensku vyprodukujeme 850-tis. ton ročne
• recykláciou 100 ton papiera sa zachráni cca 1 hektár 100-ročného lesa
• z recyklovaného papiera sa vyrábajú napríklad zošity
SKLO
• je hygienické, ekologicky významné a 100 % recyklovateľné
• tvorí 12 % hmotnosti komunálneho odpadu
• obaly zo skla možno opätovne použiť 15 – 75-krát
• tavením stráca svoje vlastnosti iba minimálne
PLASTY
• každú minútu ľudia vo svete kúpia milión plastových fliaš
• najhoršie recyklovateľný materiál, ktorý najviac zaťažuje životné prostredie
• rozklad PET fľaše trvá 400 rokov
• v roku 2050 bude v mori viac plastu ako rýb
• pravidelní konzumenti morských rýb zjedia za rok 11 000 malých čiastočiek plastu
KOVY
• plechovky sa u nás väčšinou hádžu do plastového odpadu
• zo 670 vyzbieraných hliníkových plechoviek može byť jeden bicykel
• recyklácia hliníkových plechoviek spotrebuje o 95 % menej energie než ich výroba z primárnych surovín
• ak plechovku vytriedime, môže sa vrátiť do obehu už o 60 dní bez straty kvality
