Ľudia sa schádzajú na oslavách, zhromaždeniach a protestoch vo Francúzsku, Turecku, Rusku, v Kambodži, na Filipínach, v Indonézii, Číne, Južnej Kórei a vo viacerých krajinách Južnej Ameriky. Na zozname však chýbajú Spojené štáty, kde sa Sviatok práce zrodil.
Sviatok práce má korene v boji Američanov za osemhodinový pracovný čas. Masové demonštrácie za kratší pracovný čas sa začali 1. mája 1886 v Chicagu a skončili sa o niekoľko dní násilným zásahom polície. Robotníci si však kratší pracovný čas nakoniec vydobyli a na pamiatku ich boja potom Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce.
V Spojených štátoch sa však takýto Sviatok práce neujal. Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) v septembri. Má nielen iný dátum, ale aj históriu. Oslavovali ho dokonca už niekoľko rokov pred udalosťami v Chicagu. Americký Sviatok práce sa oslavuje vždy v prvý septembrový pondelok a začal sa ako prezentácia odborárov. Prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni, 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborárske združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Celonárodným sa Sviatok práce stal v roku 1894.
V súčasnosti oslavujú Američania Sviatok práce predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priateľmi a výletmi. Sviatok im totiž prináša predĺžený víkend, takzvaný víkend Sviatku práce, ktorý je veľmi populárny a je považovaný za bodku za letným dovolenkovým a prázdninovým obdobím.
