Známe osobnosti odkryli svoje slabiny a prezradili, aké fóbie ich celý život prenasledujú. A niekedy sú to naozaj šialenosti!
Herec Matúš Kvietik (26): Bojí sa malých dierok
Mám strach z davu, najmä v obchodných centrách alebo v kinách. Prejavuje sa to tak, že sa začnem potiť, je mi nevoľno. Dá sa tomu veľmi jednoducho predísť tak, že radšej nikam nejdem. Ale v posledných rokoch sa k tomu pridružila veľmi agresívna tripofóbia - mám panický strach z miniatúrnych otvorov. Bojím sa, keď je pri sebe veľmi veľa malých dierok, napríklad pri korálikoch. Keď sa pečú dolky alebo palacinky a spravia sa na nich tie malé „pľuzgierikovité kráteriky“, začnem sa potiť a nezjem to! Keď vidím obrázok s malými dierkami pri sebe, strasie ma. Vôbec netuším, kde som k tomu prišiel. Priznám sa, že som to nikdy neriešil u odborníka, lebo mi to príde veľmi vtipné. Okolie si ma pre to doberá, keď som v divadle povedal, že mám takúto fóbiu, mysleli si, že si z nich robím srandu.“
Speváčka Helena Vondráčková (70): Rešpekt z plazov
Odjakživa som mala a mám dodnes strach z plazov, hlavne z hadov. Nepríjemný bol už len pohľad na ne, nieto ešte byť v ich blízkosti a nebodaj sa ich dotknúť! Vždy som si myslela, že had je slizký a vlhký a predstava, že by som s ním bola v kontakte, ma desila. Mám pred nimi rešpekt, ale musím sa priznať, že som prekonala samu seba a raz som sa dokonca s hadom omotaným okolo krku odfotila. Škoda, že tá fotka je založená niekde v škatuliach s fotografiami, lebo to bol fakt unikát. Napriek tomu, že vtedy som nabrala odvahu, doteraz hady nemusím.
Moderátor Vlado Voštinár (54): Fóbia zo zárubní
Mám fóbiu z priestoru medzi zárubňou a dverami. Ako malý chlapec, mohol som mať asi desť rokov, som si niekoľkokrát pribuchol prsty do dverí v mieste, kde sú pánty. Tam je sila extrémne veľká, pôsobí to ako gilotína. Raz som skoro prišiel o posledný článok prsta. Veľmi to bolelo. Odvtedy som fóbicky dával pozor, aby si moje deti neprivreli prsty - samozrejme, obaja si prsty do dverí privreli. Je to extrémne bolestivé. Mám úplnú hrôzu z toho a keď privieram dvere, dodnes kontrolujem, či tam niekto nemá prsty. Keď prechádzam popod zárubňu. Aj keď zatváram dvere na aute, najskôr skontrolujem, či sú všetci v bezpečnej vzdialenosti, až potom dvere pribuchnem. Som tým úplne postihnutý.
Speváčka Beáta Dubasová (54): Des z hlbokej vody
Ako pubertiačka som sa raz topila na Domaši, našťastie ma vtedy vytiahol bratov kamarát. Odvtedy potrebujem cítiť dno, keď plávam. Ak je voda veľmi hlboká, chytím paniku a mám zrazu problém s dýchaním. Takže keď sme niekde s rodinou na dovolenke, môj muž a syn musia plávať predo mnou, aby som vedela, aká je tam hĺbka. Okrem toho mám strach z výšok, jeden čas som bývala na siedmom poschodí, ale dolu som sa dívať nemohla. Skameneli mi nohy a prišlo mi mdlo. Paradoxne, minulý rok som bola v Chicagu na veži Wilis Tower, ktorá má výšku 442 m. Bola to hrôza, ale manžel aj priatelia, s ktorými som tam bola, ma presvedčili, tak som sa nejakým zázrakom prekonala.
Herec Marek Fašiang (32): Odpor k hadom
Neviem, či je to práve fóbia, skôr by som to nazval antipatia k hadom. Pokiaľ nemusím, tak sa hada nechytím. Odmalička z nich mám strach a mal som dosť veľký problém natáčať v Oteckoch scénku s hadom. Nechcel som tú scénu robiť, no nevyhol som sa jej. Dokonca museli kvôli mne trochu prepísať scenár. Ale prekonal som sa a hada som nakoniec aj pohladkal. Nie je to až také strašné, nejačím, nepištím a ani sa nepotím, keď vidím tohto plaza, ale radšej sa mu vyhnem. Snažím sa s tým niečo robiť. Človek nikdy nevie, možno v budúcnosti bude zo mňa krotiteľ hadov.
Speváčka Sisa Sklovska (52): Hrozienka ako pavúky
Mám odpor k hrozienkam v koláčoch. Celé to vzniklo z arachnofóbie. Keď som bola malá, bývali sme v dome, ktorý bol obrastený divým hroznom a tam sa zdržovalo veľmi veľa pavúkov. A ja som sa tých pavúkov hrozne bála. Keď som ochutnala nejaký koláč a narazila som na hrozienko, pripomínalo mi to naboptnané pavúčie brucho. Pavúkov sa už nebojím, arachnofóbie som sa zbavila pred mnohými rokmi, ale hrozienka sú jediné jedlo, ktoré nemôžem zjesť. Snažila som sa s tým bojovať, lebo nepatrím k ľuďom, ktorí povedia, že toto nikdy nezjem, ale nejde to. Hrozno milujem, ale tieto hrozienka z koláča sa mi hnusia. Pritom pavúky a inú háveď pokojne zjem.
Herečka Bibiana Ondrejková (46): Mdloby z cudzích perín
Mám husiu kožu a fyzicky mi je zle z cudzích perín na posteli. Keď som v hoteli alebo v divadelnej šatni v nejakom kulturáku a je tam posteľ alebo gauč, neľahnem si, hoci môžem byť akokoľvek unavená. Už pri pomyslení, že by som si tam ľahla, ma svrbí koža a bolí brucho. Dokonca si nechcem ani sadať na také stoličky. Vždy si dám pod seba uterák, alebo nejaký kúsok oblečenia. Podľa toho posudzujem aj kvalitu ubytovania, vždy tam musia byť čisté obliečky aj periny. Pokojne si prinesiem vlastné návliečky aj deku, pretože niekedy aj tie paplóny sú v hroznom stave.
Herec Stano Kráľ (57): Odpor k špinavému tanieru
Dlhé roky mám fóbiu z nečistoty. Prišlo to z ničoho nič. Napríklad som mal problém ubytovať sa v hoteli, nezniesol som pocit, že by som si ľahol do erárnej posteľnej bielizne. Preto som dlho chodil na zájazdy s tromi kuframi, kde som mal vlastný paplón, vankúš, deku aj plachtu. Pôsobil som komicky, keď som išiel s divadlom na zájazd, každý mal malú tašku a ja som bol nabalený ako na rok. Raz, keď som odchádzal z hotela, sa mi to vysypalo na recepcii a vyzeralo to, akoby som to ukradol! Prekážali mi aj vodovodné kohútiky, sprcha... Ale to bolo jednoduché, nedotýkal som sa ich. Dvomi prstami som sa dotkol kohútika a potom som si ruky vyumýval. Zatváral som ich tak, že som vždy použil servítku. Mal som tiež fóbiu z cudzích príborov, vôbec som nechodil do reštaurácií ani do bufetov. Kedysi nemali papierové taniere a plastový príbor, takže som tam vôbec nejedol, ale dal som si jedlo zabaliť do polystyrénových škatúľ a potom som ho zjedol pred bufetom. Toto zvláštne obdobie u mňa trvalo asi sedem rokov, postupne sa to trochu zlepšilo.