Tvrdia to vedci zo Štokholmskej univerzity, Inštitútu Karolinska a niektorých popredných vysokých škôl v Dánsku. Dieťa nereaguje na hlasy ľudí, keď je ešte v bruchu, pretože plod počuje a reaguje len na intravaginálne zvuky, teda na tie, ktoré smerujú dovnútra vagíny. Pohybom hlavy, končatín, úst a jazyka reaguje 87 percent plodov.
Johann Sebastian Bach sa páči deťom ešte predtým, než prídu na svet. A to toľko, že na neho reagujú pohybom hlavy, rúk a úst. Tieto pohyby pritom nehlásime, ak na ne hovorí matka či otec, ani keď sa im číta rozprávka. Plod ťažko dokáže načúvať zvukom prichádzajúcim zvonku. Mýtus o tom, že rozprávanie smerované k bruchu tehotných žien má určitý vplyv na plod, vyvrátila štúdia španielskeho Marquesova inštitútu, píše taliansky denník La Repubblica.
Výskum týkajúci sa schopnosti plodu načúvať a vplyvu hudby na počiatok života viedla so svojím tímom Marisa Lópezová-Teijónová medzi pacientkami v období medzi 14. a 30. týždňom tehotenstva. Použila pritom práve hudbu Johanna Sebastiana Bacha. Aby plod mohol počúvať hudbu v celej jej intenzite, použili zvláštnu aparatúru, ktorá prenášala hudbu smerom do vagíny - reproduktor Babypod, ktorý vysiela zvukové vlny až o 54 decibeloch. To je úroveň bežnej konverzácie.
Ako reagoval plod na hudbu prenášanú týmto spôsobom? Vedci pozorovali plody pomocou echografie, diagnostickej metódy pracujúcej s odrazom ultrazvuku. Pohybom hlavy a končatín, úst či jazyka reagovalo 87 percent plodov. Tieto pohyby ustali, ak bolo vysielanie hudby prerušené. Asi 50 percent plodov pri hudbe prenášanej vaginálnou cestou reagovalo prekvapivými pohyby, otváralo čeľuste a vyplazovalo celý jazyk.
Ak bol tehotným ženám zavedený do brucha reproduktor vysielajúci hudbu pri intenzite v priemere 98,6 decibelov, neboli zaznamenané žiadne zmeny v pohybe plodov.
"Našou štúdiou sme preukázali, že plody môžu počúvať od šestnásteho týždňa, keď merajú 11 centimetrov, a to jedine vtedy, ak zvuk prichádza priamo z vagíny," hovorí Lópezová-Teijónová, ktorá dostala na Harvardovej univerzite Nobelovu cenu za medicínu v oblasti pôrodníctva za objav schopnosti plodu načúvať. "Plody ťažko dokážu načúvať zvukom z vonkajšieho prostredia. Môžeme teda povedať, že mýtus týkajúci sa rozprávania k bruchu tehotnej ženy je minulosťou," dodáva.
Podľa výskumu Marquesovho inštitútu je teraz možné s pomocou tohto systému stimulovať plod neurologicky. Senzorická stimulácia je dôležitá a môže začať čo možno najskôr. Hudba totiž aktivuje schopnosť učiť sa jazyk. A ako bolo preukázané, toto učenie môže začať už v materskom lone.
