V nedeľu to v prejave, ktorý naživo prenášala iránska štátna televízia, povedal prezident Hasan Rúhání. Spojené štáty by podľa neho rozhodnutie od zmluvy odstúpiť ľutovali. Agentúra AP upozorňuje, že kvôli takémuto kroku zo strany USA by medzinárodné spoločnosti prišli o obchody v niekoľkých miliárd dolárov. "Máme plány, aby sme zvládli akékoľvek Trumpovo rozhodnutie ohľadom jadrovej zmluvy," uviedol Rúhání. Teherán jadrovú dohodu so šiestimi mocnosťami, medzi ktorými boli USA, Francúzsko, Británia, Nemecko, Čína a Rusko, uzavrel v roku 2015.
Jej cieľom bolo pozastaviť iránsky jadrový program výmenou za zmiernenie protiíránskych sankcií. Trump hrozí, že jeho krajina dohodu vypovie, ak nebude upravená. V USA sa uvoľnenie sankcií schvaľuje každých 120 dní. Či Spojené štáty obnovia zmiernenie hospodárskych sankcií voči Iránu, musí americký prezident tentoraz rozhodnúť do 12. mája. Sankcie vyradili Irán z medzinárodného bankového systému a globálneho obchodu.
Bez ohľadu na to, kde majú oficiálne sídlo, prakticky všetky nadnárodné spoločnosti podnikajú aj v Spojených štátoch, pripomína AP. Ak by sa Washington vrátil k sankciám platným pred jadrovou dohodou, boli by zmarené všetky zmluvy uzavreté po tom, čo dohoda s Iránom nadobudla platnosť. Jadrová zmluva otvorila medzinárodným firmám prístup na osemdesiatmiliónový, prakticky neobsadený iránsky trh. V Iráne vo veľkom zarábajú napríklad výrobcovia lietadiel, ktorí nahrádzajú tamojší nebezpečne zastarané stroje využívané v civilnej doprave.
