Pre obvinenia zo vzbury v súvislosti s vlaňajším referendom o nezávislosti v Katalánsku, ktoré Madrid považuje za neústavné, hrozí až 30 rokov väzenia, pripomína agentúra DPA. "Stíhania pre 'vzburu', za ktoré hrozia dlhoročné tresty väzenia, zvyšujú riziko bránenia úplne legitímnemu prejavu, dokonca aj keď je kontroverzný a nepríjemný," uviedol Kaye v Ženeve.
Sloboda prejavu je podľa neho základným kameňom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti a zostane aj dlho po tom, ako súčasné politické spory pominú. "Som znepokojený tým, že obvinenia zo vzbury za činy, ktoré nezahŕňajú násilie alebo povzbudzovanie k násiliu, môžu zasahovať do práv na verejný protest a odpor," konštatoval Kaye vo vyhlásení.
Dodal, že štát by mal uvaľovať reštrikcie voči občanom, iba keď je to "striktne nutné a primerané" na ochranu štátnych záujmov. Vyjadril tiež nádej, že Španielsko využije demokratické inštitúcie na vytvorenie priestoru na diskusiu a nájde kreatívne prostriedky na dialóg a zmierenie s cieľom vyrovnať sa so súčasnou politickou situáciou.
Bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont, ktorý je jedným z lídrov čeliacich obvineniam zo vzbury, sa stretol v sobotu v Berlíne s členmi svojej strany a rozhodli sa, že sa znovu pokúsia o jeho zvolenie do funkcie predsedu regionálnej vlády. Z nej ho Madrid zosadil po októbrovom referende.
Rozhodnutie o Puigdemontovej kandidatúre nasledovalo po tom, ako katalánsky parlament, v ktorom majú väčšinu separatistické strany, schválil v piatok reformu, ktorá umožní schváliť premiéra tejto autonómnej oblasti bez jeho osobnej účasti na zasadnutí parlamentu.
Hovorca koalície Spoločne pre Katalánsko (JuntsxCat) Eduard Pujol uviedol, že parlament sa pokúsi Puigdemonta zvoliť do 14. mája. Puigdemont sa zdržiava v Berlíne, kde čaká na rozhodnutie nemeckého súdu vo veci svojho prípadného vydania do Španielska.
