A to aj napriek tomu, že jeho pirátska kariéra trvala sotva dva roky. Lovci pokladov dlhé desaťročia márne pátrajú po jeho bohatstve... Kde si Čiernofúz ukryl vzácne lupy?
V rozmedzí rokov 1695 a 1725 sa mnoho mužov dalo na pirátsku dráhu s vidinou veľkého bohatstva. Väčšina z nich skončila na dne mora alebo na šibenici, no boli aj takí, ktorí sa hrubým písmom zapísali do pirátskej kroniky. Medzi nich patril aj Edward Teach, prezývaný Čiernofúz.
Obávaný koráb
Jeho meno bolo synonymom teroru a krutosti. Príbehy drancovania lodí sa stali priam legendami, ktoré si námorníci so strachom v hlase rozprávali ešte dlhé roky po jeho smrti. Neobvykle vysoký, štíhly muž s dlhou čiernou bradou previazanou stužkami a hrozivým pohľadom slúžil najprv ako korzár v anglickom kráľovskom námorníctve, pre ktoré počas vojny kráľovnej Anny zajímal a útočil na nepriateľské lode. Edward sa však rozhodol, že bude lúpiť na vlastnú päsť.
Po vojne sa dostal na ostrov New Providence v Bahamách, kde spoznal anglického piráta Benjamina Hornigolda. Ten ho pribral do svojej posádky a po istom čase mu zveril jednu zo svojich lodí. Čiernofúzova sláva rástla a hrozivé historky o jeho krutosti sa šírili naprieč celým Atlantikom. Edward Teach operoval najmä v Karibiku, ale aj v oblasti Severnej Karolíny. Postupom času sa zmocnil minimálne troch veľkých lodí, pričom jedna bola špeciálna. Išlo o francúzsku loď La Concorde, ktorá prevážala stovky otrokov a zlato. Premenoval ju na Pomsta kráľovnej Anny a z obrovského plavidla vyzbrojeného 40 delami urobil svoju vlajkovú loď, ktorá sa stala najobávanejším korábom všetkých čias.
Veľký lup
Historici si však myslia, že Edward si už v tej dobe veľmi dobre uvedomoval dôležitosť reklamy, a preto o sebe nechal šíriť desivé historky. Tak mal vzniknúť obraz priam až démonického piráta, ktorý mu zabezpečil, že sa kapitáni prepadnutých lodí v strachu vzdávali bez boja.
Aj keď piráti ohrozovali námorný obchod už od jeho počiatkov, v 17. a 18. storočí sa prepady lodí dočkali obrovského rozmachu. Bola to doslova zlatá éra pirátstva. Po objavení Ameriky sa začala masívna preprava koloniálneho tovaru, keď z Nového sveta na Starý kontinent tiahla jedna loď plne naložené zlatom, striebrom či drahými kameňmi za druhou.
Na svoje si Čiernofúz mal prísť aj v máji 1718, keď so svojou družinou päť dní blokovali juhokarolínsky prístav Charleston. Z lodí brali rukojemníkov a žiadali za nich výkupné. Keď sa potom v snahe utiecť snažil dostať k Beaufortskej zátoke, jeho majestátna loď narazila na piesočnú naplaveninu a klesla ku dnu. Podľa predpokladov mali piráti dostatok času, aby veľký lup premiestnili na pevninu, prípadne na iné lode z jeho flotily, no možné je aj to, že zostal pochovaný v útrobách Pomsty kráľovnej Anny.
Po potopení jeho milovanej lode Čiernofúz zakotvil v Severnej Karolíne v mestečku Bath, kde od miestneho guvernéra Charlesa Edena dostal kráľovskú milosť pod podmienkou, že sa stane usporiadaným občanom.
Netrvalo však dlho a Čiernofúz sa opäť vrátil k pirátstvu. V osudný deň 22. novembra 1718 nakoniec našiel pri pobreží Severnej Karolíny v Ocracokskej zátoke svoj koniec. Postaral sa o to poručík kráľovského námorníctva Robert Maynard, ktorý prepadol Čiernofúzovu loď a po súboji nakoniec slávneho piráta zabil a jeho hlavu víťazoslávne nastokol na čeleň lode. Väčšina z jeho posádky zahynula, no tí, čo prežili, vydali o Čiernofúzovi vzrušujúce svedectvo, ktoré vo svojej knihe Všeobecná história pirátstva z roku 1724 zachytil kapitán Charles Johnson. Keď sa svojho kapitána v predvečer smrti piráti pýtali, že ak by náhodou zomrel, či aspoň jeho žena vie, kde je ukrytý poklad, odpovedal, že „nikto okrem neho a diabla nevie, kde to je“.
Ukrýva poklad?
Väčšina historikov si myslí, že jeho úlovky neboli až také terno. Zhabal niekoľko plavidiel, ktoré prepravovali iba múku a zásoby potrebné pre obživu posádky. Zlata, striebra a drahých kameňov v jeho lupe malo byť žalostne málo, pretože sa mu vraj nikdy nepodarilo prepadnúť bohato naloženú španielsku loď. Niečo iné si však myslia hľadači pokladov. Veď predsa nie je možné, aby sa v dobe, keď hore dole Atlantikom plávali kopy zlata, Čiernofúz uspokojil iba s vrecami múky.
Časť z nich si myslí, že poklad schoval na maličkých karibských ostrovoch, ktoré už stihli prekopať, no nič významné nenašli. Miesto jeho prímorského domu v mestečku Bath je tiež častým cieľom hľadačov, no ani tam zatiaľ nič nenašli. Rovnako tak ani v oblasti virgínskeho zálivu Chesapeake Bay, ktorý si mnohí s obrovským pokladom Čiernofúza spájajú.
Srdiečka všetkých milovníkov záhad sa zachveli, keď v roku 1996 preletela médiami správa, že morskí archeológovia na východnom americkom pobreží našli vrak jeho potopenej lode Pomsta kráľovnej Anny. Koráb, ktorý navždy zakotvil iba dva kilometre od pobrežia severokarolínskeho mesta Atlantic Beach, leží v hĺbke asi osem metrov. Na palube pirátov vystriedali chobotnice a zo stále nabitých kanónov vyliezajú morské úhory. Archeológovia už z jej útrob vyniesli na svetlo sveta stovky artefaktov – nabité delá, muníciu, keramiku, cínové riady, fľaše s vínom či navigačné prístroje, ktoré teraz ležia v múzeu. Bol tu však aj bájny poklad? V morskom sedimente okolo vraku odborníci naozaj našli ukryté úlomky zlata. Bolo ich však iba niekoľko gramov. Ani dnes sa nevie, čo všetko môže ešte loď ukrývať. Časť plavidla leží v bahne, ktoré jej tajomstvá dobre zakonzervovalo. Okrem toho financovanie výskumu pokrivkáva a výlov cenností sťažuje neisté prímorské počasie a zlá viditeľnosť. Pre archeológov je pokladom už len samotný nález. Veď stredoveká munícia a stovky predmetov, ktoré patrili najväčšej pirátskej legende, vypovedajú veľa o divokej dobe zlatej pirátskej éry.
