Zároveň potvrdila, že bude rokovať o zvýšení miezd zdravotných sestier, ktoré by malo byť "citeľné na výplatných páskach." Podľa jej slov by malo ísť minimálne o desať percent.
Kalavská naznačila, že problematika pri oddlžovaní nemocníc je veľmi komplexná. Pripomenula, že s nástupom bývalého ministra zdravotníctva Tomáša Druckera sa zriadil Úrad pre riadenie podriadených organizácií. Má za úlohu sledovať podriadené inštitúcie, ktorých je 108. "Vďaka tomuto úradu sa snažíme zefektívniť tok financií, ktoré sú v zdravotníctve," povedala ministerka. Podľa nej prvým krokom by malo byť upratanie v zdravotníctve, rovnako by sa malo zadefinovať, koľko a za čo sa bude platiť. "Gro výdavkov v zdravotníctve ide na špeciálny zdravotnícky materiál, na mzdy a na lieky," uviedla.
Člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO) tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva zlyháva v cenotvorbe. "Mnohé koncové fakultné štátne nemocnice realizujú výkony, ktoré nemajú nakoniec zaplatené," povedal Krajčí. Podľa neho robí úrad dobrú prácu, ale opatrenia majú minimálny efekt. Tvrdí, že oddlžovanie nebolo posledné a nasledovať budú aj ďalšie. "Zdravotníctvo je podfinancované. Za posledných desať rokov sa nič neurobilo. Zásadným problémom je cenotvorba," myslí si členka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Zuzana Šebová (Sme rodina).
Ministerka zdravotníctva si nemyslí, že by mali všetky nemocnice robiť všetky zdravotnícke úkony. „Nemyslím si, že malá nemocnica na okraji mesta má robiť rovnaké úkony ako vysokošpecializované pracovisko," povedala Kalavská s tým, že rezort zdravotníctva pracuje aj na stratifikácii nemocníc. "Zadlžovanie nemocníc nie je sranda. Nám to generuje jeden začarovaný kruh. Peniaze, ktoré by mali ísť do zdravotnej starostlivosti, nalievame do neschopnosti manažovať zdravotníctvo," povedal Krajčí. Podľa Šebovej je potrebné financie v zdravotníctve popresúvať.
Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) pripomenul, že vždy sa má na prvom mieste myslieť na pacienta. Zároveň si myslí, že súčasťou každej nemocnice by mali byť vlastné biochemické laboratória.
Na Slovensku je viac CT vyšetrení, ako je priemer EÚ, poznamenal počas diskusie Krajčí. "Firmy, ktoré si založili CT vyšetrenia, majú vyšetriť viac pacientov. To znamená, že dostávajú ten istý balík, majú vyšetriť viac pacientov a do toho nakupujeme do nemocníc ďalšie CT prístroje. Neviem, či je to celkom efektívne," poznamenal. Podľa neho sa z tohto pohľadu môže zdať, že zdroje by sa dali využiť aj lepšie. Kalavská si myslí, že nakupovanie CT prístrojov nie je neefektívne, pretože v nemocniciach sa nachádzajú staré prístroje. Zároveň súhlasí, že peňazí v zdravotníctve je málo.
