V decembri uplynulo 40 rokov od premiéry Angeliky, markízy anjelov, v apríli oslavuje okrúhle výročie Báječná Angelika, a potom vždy s ročným odstupom ďalšie pokračovania nesmrteľnej série romantických filmov. Hlavná predstaviteľka Michele Mercier však dôvod na oslavu nemá. „Hrala som už v päťdesiatke filmov, no aj tak som si istá, že na mojom náhrobnom kameni bude stáť: Tu leží Angelika,“ napísala vo svojej druhej (a zatiaľ poslednej) autobiografii pod názvom Nie som Angelika.
Kedysi jedna z najobletovanejších herečiek dnes žije osamote vo francúzskom Cannes a priznáva, že keď v televízii opakujú Angeliku, pociťuje smútok a bezmocnosť. Rola, ktorou sa preslávila, ju neskôr takmer dohnala k samovražde, keď nevedela zniesť zhasínajúcu slávu svojej postavy. Jedným dychom však dodáva, že keď sa rozpredávali filmové rekvizity, skúpila všetky Angelikine šaty a dodnes ich opatruje. Od svojej životnej roly sa skrátka nikdy nedokáže celkom odpútať, akokoľvek veľmi po tom túži.
Volajú ju madam
Dnes však nie je nijakou pohasnutou hviezdou, ktorá potrebuje pomoc terapeutov. Svoje krízy prekonala a opäť nakrúca. A stále dostáva stovky listov od divákov. Nie však z rodného Francúzska, ani zo západnej Európy, ale – paradoxne – z Ruska. Teší sa tam totiž nevídanej popularite a ruskí režiséri jej radi posielajú scenáre. Len za posledné dva roky nakrútila poviedkový film Parížska láska Kosťu Gumankova, detskú rozprávku Zázračná škatuľka a zahrala si aj v televíznom vojnovom seriáli Červená kapela.
Pravidelne ju pozývajú na filmové festivaly, príjmajú ju štátnici z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Počas minuloročného festivalu v Cannes bola čestným hosťom Dňa ruskej kinematografie a moskovské denníky nadšene informovali, že „Madam Mercier“ odmietla francúzske víno, ktoré jej núkali, a objednala si vodku.
Všetci Angelikini muži
Zvodná markíza, samozrejme, neovplyvnila len jej kariéru, ale aj súkromný život. K nohám jej padali bohatí muži z celého sveta. Ešte skôr, ako si zahrala Angeliku, jej kúzlu podľahol iránsky šach Rezá Pahlaví. Odmietla ho, pretože prežívala horúci románik s nie príliš úspešným hercom Giannim Espositom. „Mala som vtedy každého muža, na ktorého som ukázala prstom. Nelákala ma ich sláva ani peniaze. Milovala som len mužov, ktorí boli krásni a to mi stačilo,“ spomína Michele.
Keď v jednu noc čakala na Gianniho, stretla režiséra Andrého Samaggha, za ktorého sa v roku 1961 vydala. Okúzľujúci muž sa však zmenil na notorického alkoholika, ktorý sa nevedel vyrovnať so svojím umeleckým pádom a manželkiným úspechom. Obmedzoval ju a bil. V roku 1967 sa rozviedli. Jej druhým manželom sa v roku 1968 stal manažér Claud Bourrillot a vydržalo im to až do roku 1982. Po čase sa Michele zoznámila s bohatým obchodníkom, vdovcom a otcom dvoch detí, kvôli ktorému bola odhodlaná vzdať sa všetkého.
Dokonca sa za ním presťahovala do Rumunska, odkiaľ mu Caucescov režim nedovolil vysťahovať sa. Ich dvojročný vzťah sa však skončil predčasne. 40-ročný Adrien na následky mozgového nádoru zomrel. Šťastie opäť pokúšala ako 50-ročná, keď sa zahľadela do Taliana Nicola Boncompagniho. Ten ju však po troch rokoch opustil.
Sláva je droga
Ako Angelikina hviezda zhasínala, ocitla sa Michele v pracovnej i životnej kríze. Žiadny režisér ju nechcel obsadiť do filmu, pretože každý v nej videl krásnu markízu de Peyrac. Namiesto úspechu sa však dostavili depresie. „Začala som čoraz viac prepadať beznádeji. Sláva je obrovská droga a človek si od nej len ťažko odvyká. Všetko na mňa padalo, môj svet slávy sa rozpadol...
Často som uvažovala o samovražde a mala som ju premyslenú do najpodrobnejších detailov. Nakoniec som však prišla k záveru, že každý človek musí naplniť svoj osud a že by bolo príliš zbabelé pred ním utiecť,“ priznáva. Usadila sa v Cannes a stala sa spolumajiteľkou vydavateľstva Delérins. Ale ani tento krok nebol šťastný a na pleciach jej zostali len dlžoby.
Až v 90. rokoch sa jej znova podarilo vrátiť pred kamery. Okrem toho vydala dve autobiografie, no ďalšiu vraj už nechystá. „Už o mne viete všetko,“ vyhlásila po vyjdení poslednej knihy. „A vedzte, že som žila krásny život, napriek všetkým stratám a prehrám.“
