Tie sa investigatívnemu novinárovi podarilo objaviť v českom archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach. Tisíce strán operatívneho spisu odkrývajú doteraz nepublikované skutočnosti a prvé stopy vedúce k páchateľom únosu. Hoci Hanus bol donedávna zarytým obhajcom mužov, ktorí boli odsúdení za vraždu mladej ženy, nové pátranie mu vraj otvorilo oči. S akými dôkazmi prichádza vo svojej knihe?! Vrahovia či obete?
K brutálnej vražde študentky medicíny Ľudmily Cervanovej došlo v lete 1976, vyšetrovanie ohavného zločinu sa však ťahalo dlhých šesť rokov. Mama medičky boj o potrestanie vrahov nikdy nevzdali a odsúdenie siedmich mužov z Nitry - Miloša Kocúra, Milana Andrášika, Romana Brázdu, Františka Čermana, Stanislava Dúbravického, Pavla Beďača a Juraja Lachmana bolo pre ňu akou-takou náplasťou. „Som iba matka, ktorá milovala a stále miluje svoju dcéru Ľudku a ktorá neustále počuje jej zúfalé volanie o pomoc,“ napísala v predslove knihy autora Petra Tótha Margaréta Cervanová.
Po prepustení mužov z väzenia boli napísané desiatky textov, páchatelia prešli detektorom lži, vystúpili v televíznej diskusii, dokument o ich príbehu sa stal podľa kultúrnej obce udalosťou roka 2013. Na ich strane bol aj investigatívny novinár Martin Hanus, až kým prišiel september 2017.
Nové dôkazy
Priam poklad uchovával český archív bezpečnostných zložiek v Kaniciach. V zložkách z vedenia vyšetrovania kriminalistu Eduarda Pálku, ktorý viedol tím operatívcov, odkryli desiatky výpovedí. „Súčasťou objaveného spisu z Kaníc je ešte zvukový záznam viac než štvorhodinovej výpovede Viery Zimákovej z 22. februára 1980, ktorá v tento deň prvýkrát priznala, že bola svedkyňou odporného zločinu,“ píše v knihe Martin Hanus. Záznam výpovede sa zachoval v neporušenej podobe. „Verejnosť sa tak po prvý raz môže presvedčiť, či ide o autentické svedectvo Viery Zimákovej,“ dodal vo svojej novej knihe.
Obhajoba právoplatne odsúdených vrahov
Všetci odsúdení svorne tvrdili, že k priznaniu boli donútení a už priamo v cele bol prostredníctvom ich spoluväzňov na nich vyvíjaný nátlak. „Keď som sa na tento teror sťažoval vyšetrovateľom, tak ich odpoveďou bolo, že môžem dostať ešte horších spoluväzňov-zločincov, “ napísal vo svojej obhajobe zaslanej Novému Času v roku 2016 Milan Andrášik.
Čo je podľa neho mediálne zamlčané je, že telo nebolo nikým identifikované a len ktosi neznámy ju označil ako Ľudmilu Cervanovú. Ako dôkaz zaslal aj pitevnú správu, v ktorej sa píše, že sa nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na sexuálnu manipuláciu.
Vrahovia či obete?
hore zľava:
Miloš Kocúr ..................24 rokov
Milan Andrášik, ..............22 rokov
Roman Brázda, .............. 20 rokov
Stanislav Dúbravický ..... 18 rokov
dolný rad zľava:
František Čerman ..........8 rokov
Pavol Beďač ................8 rokov
Juraj Lachman ...........4 rokov
Úryvok z knihy
Z imáková spočiatku zotrvávala na pôvodnej výpovedi, potom však prezradila oveľa viac. Opísala drámu: na ceste medzi internátom a zastávkou Brázdovo auto zastavilo a Čerman s blonďákom vtiahli dnu neznáme dievča, ktoré sa bránilo a volalo o pomoc „nechajte ma, pustite ma!“. Unesené dievča bolo cestou smutné, prosilo, aby ho pustili, že sa ponáhľa na vlak do Košíc za svojím milým alebo starými rodičmi. Mladíci priniesli jednu-dve fľaše vína, dievča potom zaviezli do rodinného domu niekde na kraji Bratislavy, išlo o pokojnú ulicu s rodinnými domami. Dom bol prázdny. Brázda sa k dievčaťu správal agresívne, dievča sa bránilo. Najskôr sa popíjalo víno. Čerman išiel so Zimákovou do vedľajšej
izby, bol k nej surový, chcel docieliť pohlavný styk, ona to vraj odmietla. Všetci sa zdržali do ranných hodín, potom dievča naložili do auta a vyrazili smerom na Nitru. Zastavili na neznámom mieste, dievča niekam odviezli, vrátili sa s tým, že vec je vybavená, a pokračovali v ceste na Nitru. Zimáková vo fotoalbume ukázala, že tým dievčaťom bola Ľudmila Cervanová. Keď kľúčová svedkyňa dohovorila, operatívci pochopili, že si práve vypočuli najzávažnejšie svedectvo o únose a vražde mladejštudentky.
Toto sa stalo v osudnú noc
V noci z 9. na 10. júla 1976 sa v internátoch v Mlynskej doline v Bratislave konala veľká diskotéka, na ktorej naživo hrala kapela Elán. Na akcii v UNIC klube boli stovky mladých ľudí, medzi nimi aj 20-ročná študentka medicíny Ľudmila Cervanová. Na druhý deň mala odísť do Košíc za svojím snúbencom. Naposledy ju svedkovia videli na autobusovej zastávke v Mlynskej doline, ako čaká na spoj do mesta. Tam ju mladíci násilím vtiahli do auta a neskôr znásilnili. Na neviazanej zábave sa zúčastnila aj Viera Zimáková.
Chlapci z prominentných rodín rýchlo pochopili, že majú veľký problém, pretože Cervanová im povedala, že ich udá. Rozhodli sa jej teda zbaviť. Dievča naložili do auta a odviezli do Kráľovej pri Senci, ktorá sa nachádza pri starej ceste do Nitry. Utopili ju v termálnom jazierku a potom jej telo hodili do kanála Čierna voda. „O tom, kto ju utopí, rozhodol žreb. Spravili to Kocúr a Andrášik, ostatní dávali pozor a prizerali sa.