Kolumbijské námorníctvo našlo vrak španielskej galeóny so zlatom za 14 miliárd eur. O to, komu patrí, sa však vedú súdne spory. Galeóna San José bola v roku 1708 súčasťou flotily, ktorá viezla zlato z Latinskej Ameriky do Španielska. V tom čase už siedmy rok prebiehala vojna o španielske dedičstvo. Domovina potrebovala peniaze na financovanie bojov.
Na jednej strane boli Španieli a Francúzi a proti nim stáli Briti a Holanďania. Britská flotila troch lodí so 194 kanónmi pod velením admirála Charlesa Wagera lovila v Karibiku španielske lode so zlatom. Španieli o nich vedeli, ale dúfali, že sa popri pobreží prešmyknú do opevneného prístavu Cartagena. Skoro sa im to podarilo, ale 50 km od Cartageny ich Briti vypátrali.
Španielsku flotilu tvorilo 20 lodí, ale iba tri boli veľké vojnové so 172 kanónmi. Briti sa zamerali práve na ne. Admirál Wager správne predpokladal, že práve tie vezú najväčší náklad cenností. Britské lode boli väčšie a silnejšie a ich plánom bolo priblížiť sa čo najviac, poškodiť súpera kanonádou a potom ich zahákovať a obsadiť.
Prežilo len 11 zo 700
Wagerova vlajková loď HMS Expedition sa zamerala na galeónu San José. Zúrivá prestrelka trvala hodinu a pol, keď zrazu španielska loď vyletela do povetria a zmizla vo vlnách aj s pokladom. Z približne 700 ľudí na palube sa zachránilo iba 11. San José viezla najmenej 7 miliónov vtedajších pesos v zlate. Ďalšie zlato a striebro viezli aj jej velitelia ako svoj osobný majetok. Na palube bolo aj niekoľko truhlíc smaragdov.
To všetko našlo kolumbijské námorníctvo v hĺbke 600 metrov s pomocou podmorského robota REMUS 6000, ktorý v roku 2011 našiel v Atlantiku aj vrak lietadla Air France 447. O vlastníctvo pokladu sa však sporí viacero štátov aj súkromných spoločností. UNESCO najnovšie vyzvalo kolumbijskú vládu, aby sa vrak galeóny nesnažila komerčne využiť. Poklad tak zatiaľ ostáva na dne a jeho presná lokalita je prísne tajná.