Toto nariadenie by malo spriehľadniť "džungľu" informačného sveta, v ktorej žijeme, upozornila eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.
Komisárka sa v piatok pri príležitosti prvého dňa platnosti nového nariadenia opätovne stretne s novinármi v Bruseli, viackrát však pripomenula, že škandál Facebook/Cambridge Analytica väčšine Európanov umožnil "otvoriť oči" a pochopiť význam ochrany osobných údajov v online prostredí. Priznala, že žiadnou osvetovou kampaňou by nedocielila, aby Európania pochopili, čo je zmyslom GDPR, tak ako sa to nechtiac podarilo spoločnosti Facebook.
Podľa jej slov odhalenia o spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá neoprávnene použila údaje desiatok miliónov užívateľov Facebooku, ukázali, že "žijeme v akejsi džungli, v ktorej sa strácame" a v ktorej sú nám nekontrolovateľným spôsobom sprostredkúvané súkromné informácie.
Nariadenie GDPR požaduje od spoločností, ktoré pracujú s databázami, aby získali výslovný súhlas ľudí na akékoľvek použitie ich osobných údajov. Nové pravidlá platia v celej EÚ bez ohľadu na to, kde sa údaje spracovávajú, alebo z ktorej krajiny organizácia pochádza. Nariadenie sa dokonca vzťahuje aj na spoločnosti mimo EÚ, ktoré poskytujú svoje služby alebo produkty obyvateľom členských krajín Únie. V tomto je EÚ priekopníkom a podľa Jourovej po škandále Cambridge Analytica dokonca aj Američania, ktorí často kritizujú Úniu za vysokú mieru regulácií, priznali, že Nový svet sa môže niečomu priučiť zo "starého sveta" z Európy, vďaka jej integračnému projektu. Americká tlač v tejto súvislosti upozornila, že Európa nastavuje nové štandardy, platné aj ďaleko za jej hranicami.
Pravidlá súvisiace s prenosom dát mimo Európy a snahou ochraňovať osoby skrývajúce sa za týmito údajmi, sa dostali aj do rokovaní medzi EÚ a Japonskom o dohode o voľnom obchode. EÚ bude túto politiku presadzovať so všetkými zahraničnými partnermi a prinúti tak aj ďalšie krajiny, aby sprísnili pravidlá na ochranu osobných údajov.
Dovtedy si však Únia musí vyriešiť vlastné problémy s GDPR a presvedčiť všetky členské krajiny, aby toto nariadenie naplno fungovalo a prinášalo želateľné účinky. Z 28 členských krajín je v deň vstupu GDPR do platnosti osem "problémových", čiže nepripravených na zavedenie nových pravidiel. A to aj napriek tomu, že mali k dispozícii dvojročné obdobie na zmeny vnútroštátnych zákonov a možnosť dobre sa pripraviť na toto nariadenie. "Myslím, že je to skôr nedbanlivosť, ako odpor z ich strany," uviedla Jourová pre médiá.
Európska komisia upozornila, že členské štáty na zvládnutie tejto problematiky musia posilniť kapacitu orgánov dohliadajúcich na ochranu údajov. Tie budú zohrávať ústrednú úlohu pri zabezpečení dodržiavania pravidiel a podpore hlavne pre malé a stredné podniky, ktoré sa obávajú, či zvládnu novú byrokratickú záťaž. Exekutíva EÚ však upozornila, že pre malé podniky prispôsobenie sa normám GDPR vyžaduje len "jednoduché zmeny", hlavne pokiaľ ide o ochranu ich systémov proti počítačovým útokom.