Martin Hanus kedysi patril k tým, čo verili v nevinu odsúdených siedmich Nitranov. Teraz vydal knihu Hra sa skončila, v ktorej tvrdí úplný opak. Čo donútilo zmeniť názor novinára na kauzu Cervanová?
Kedysi ste patrili k novinárom, ktorí verili v nevinu Nitranov. Prečo? Ako vlastne vznikli tieto pochybnosti, keď boli právoplatne odsúdení...
My novinári sa neraz posmievame ľuďom, ktorí sú schopní uveriť celkom nezmyselným konšpiračným teóriám. Lenže pravda je, že ani my nie sme od tejto pasce uchránení. Bol som súčasťou prostredia, kde sa viacerí novinári tomuto prípadu venovali, boli presvedčení o nevine Nitranov a na základe ich rozprávania a textov som tomu takisto uveril. Veľkú rolu zohrala aj postava Františka Čermana, jedného z odsúdených, ktorý je inteligentný, kultivovaný a navyše značne sugestívny človek. Čermanovi sa podarilo presvedčiť mnohých ľudí z umeleckých či novinárskych kruhov, že celé vyšetrovanie aj súdne procesy boli zmanipulované. On hral svoju hru, no je našou zodpovednosťou, že sme jemu a ostatným naleteli, stratili akýkoľvek odstup, zanedbali sme novinárske štandardy a výsledkom bola mediálna katastrofa.
Čo vás viedlo k tomu, skúsiť sa na vec pozrieť ešte raz. Kde sa vynorili tie prvé pochybnosti o tom, že pravda môže byť naozaj taká, ako to tvrdilo vyšetrovanie?
Bol to sled istých okolností, ktoré ma napokon doviedli k tomu, že napriek počiatočnému odmietaniu som si prečítal dve knihy Petra Tótha o kauze Cervanová. Zažil som šok, postupne som zisťoval, že o celej kauze som mal úplne nepresné vedomosti. Sám som sa do toho ponoril, naštudoval som si spisy aj súdne rozhodnutia, hovoril s viacerými ľuďmi a dospel som k názoru, že súdy mali veľmi silné argumenty, keď Nitranov odsúdili. Keď som o tom napísal text, ozvalo sa mi veľa ľudí a aj vďaka tomu sa podaril nečakaný objav nových dokumentov v českých archívoch. Dnes tak vieme presne zrekonštruovať, ako policajti prišli na stopu nitrianskych mladíkov, čo to bola vlastne za partia, ktorá sa usilovala o protekciu z najvyšších miest.
Je výsluch svedkyne Zimákovej pre vás práve tým faktom, na ktorom sa to všetko láme?
To si nemyslím. Skôr by som povedal, že objav zvukového záznamu tejto najranejšej, štvorhodinovej výpovede Viery Zimákovej len definitívne dokazuje, že policajti pod vedením českého kriminalistu Eduarda Pálku si žiadne výpovede nevynucovali, ale postupovali úplne štandardne. Dnes sa o tom môže každý presvedčiť, keďže nahrávka aj jej rozsiahly prepis sú sprístupnené.