Odborníci pritom varujú pred obrovskými nákladmi a tým, že expremiér sa rozhodol riešiť problém, ktorý bude aktuálny zhruba o 20 rokov. Urobil tak aj napriek tomu, že Béla Bugár (59) je proti a Fico bude potrebovať na ústavný zákon podporu väčšiny opozičných strán. A tú sa mu zrejme podarí získať. Ako sa k tomu postaví Most-Híd?
V súčasnosti na základe práve Ficovho zákona z roku 2012 dôchodkový vek rastie postupne podľa priemernej dĺžky života. V súčasnosti to je 62 rokov a 139 dní. Fico chce rastúci vek pod dohode s SNS zastropovať na maximálne 64 rokov. U žien presné číslo návrh neuvádza, odvíjať by sa mal od počtu detí. Keďže ide o ústavný zákon, treba na to 90 hlasov, a teda aj poslancov opozície. O to viac, že proti je strana Most-Híd. „My rozumieme argumentom našich koaličných partnerov, ale riešime niečo, čo nastane v roku 2035, a dnes nevieme, aká bude situácia v krajine, demografia,“ vysvetlila poslankyňa strany Irén Sárközy.
Most-Híd navrhuje zákon upraviť tak, aby každý občan vedel aspoň päť rokov dopredu, kedy má ísť do dôchodku. V strane ešte nevedia, či sa hlasovania len zdržia, alebo budú proti. Bugárovci ale porušenie koaličnej zmluvy, keď si jedna zo strán presadí svoje s opozíciou, nevidia. „Pri normálnom zákone by to bol problém, ale pri ústavnom nie, pretože tak či tak by naši koaliční partneri potrebovali hlasy opozície,“ skonštatoval podpredseda Mosta-Hídu Andrej Hrnčiar. Smer názor Mosta-Hídu rešpektuje. „Kľúčové je, že naše rokovanie s opozíciou nepovažujú za porušenie koaličnej dohody,“ uviedol Erik Tomáš.
Fico sa však v každom prípade bude musieť spoľahnúť na ešte viac hlasov opozície. Spojencov pri pretlačení zákona našli smeráci u Igora Matoviča, ako aj u Borisa Kollára. Predpokladá sa aj podpora fašistov. Proti je SaS. „Je nepochopiteľné, že namiesto riešenia akútnych problémov v školstve, v zdravotníctve či v spolunažívaní majority so segregovanými rómskymi komunitami, sa celá politická scéna zaoberá záležitosťou, ktorá bude aktuálna o dvadsať rokov,“ odkázala hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
KRÁTENIE DÔCHODKOVÉHO VEKU VYTVÁRA DLH
Radovan Ďurana, ekonomický analytik INNES
„Tento návrh sa neprejaví o rok alebo o desať rokov, to sa prejaví o 20 - 30 rokov. Bude vytvárať problémy tým ďalším vládam. Krátenie veku odchodu do dôchodku je veľmi nákladný krok, stojí to veľa peňazí. Ministerstvo financií len mlčí, pretože je to politická objednávka, ale vytvára to dlh do budúcnosti a problémy vo financovaní dôchodkového systému. Štát by nemal určovať človeku, kedy má ísť do dôchodku, ale rozhodnutie by mal robiť občan.
NA OPATRENIE NEMÁME DOSŤ PEŇAZÍ
Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO)
„Opatrenie vytvorí obrovské výdavky. Aby sme sa pripravili, museli by sme si už teraz začať odkladať zhruba 360 miliónov ročne. Inými slovami, ak by sme opatrenie financovali len z požičaných peňazí, v priebehu necelých 30 rokov by nám dlh stúpol v porovnaní so súčasnosťou takmer o polovicu. Snaha politikov predĺžiť ľuďom život na dôchodku je pekná. A privítal by som ju, keby na to boli peniaze. Tie však nie sú a politici problém financovania nechávajú na budúce generácie.“
PREDSTAVA NESKORŠIEHO ODCHODU NA PENZIU JE TRÝZNIVÁ
Zuzana Kusá, sociologička Slovenskej akadémie vied
„Veľký rozdiel je v tom, aká je zdravotná situácia ľudí. Slovensko má v rámci Európy jeden z najkratších rokov života v zdraví. Je to okolo 55 rokov, odkedy sa už veľmi zvýši pravdepodobnosť, že budete chorľavieť. Pre ľudí, ktorí majú zdravotné ťažkosti, je predstava posúvania veku odchodu do dôchodku veľmi trýznivá. Zastropovanie dôchodkového veku je pre nich nádej, že sa v tej robote úplne nestrhajú a že si zaslúžený odpočinok aspoň pár rokov užijú.“