Je to síce len metafora, ale tohtoročný Deň daňovej slobody nasvedčuje tomu, že oproti minulosti sme si polepšili. Čo znamená tento dátum pre bežných ľudí?
Môžeme oslavovať! Piatok 25. mája bol prvým dňom tohto roka, keď sme už nepracovali na dane a odvody a všetko, čo zarobíme, si môžeme nechať. „Daňovníci tento rok odpracovali 144 dní, kým splatili svoj tohtoročný účet za chod štátu,“ tvrdí analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. V rokoch 2015 - 2017 sme sa nemali z čoho tešiť. Dní, ktoré bolo treba odpracovať, pribúdalo. Vlani Deň daňovej slobody pripadol až na 5. júna. Teraz je to o desať dní menej.
Ekonomika a trh práce
„Indikátor daňovej slobody dosahuje podľa aktuálneho odhadu najlepší výsledok za ostatných desať rokov. Za skrátením obdobia stojí pokračujúce zlepšovanie hospodárenia štátu, solídny ekonomický rast a historické výsledky trhu práce,“ reaguje hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Dobrou správou je, že peňazí, o ktorých štát rozhoduje a ktoré prerozdeľuje, je menej. „Po troch rokoch postupného zhoršovania situácie došlo k výraznému zníženiu štátneho prerozdeľovania v slovenskej ekonomike,“ pripúšťa Púchly.
Z okolitých krajín sú lepšie na tom iba Česi, ktorý Deň daňovej slobody oslávili 22. mája. V širšom meradle stále zaostávame. Íri tento „sviatok“ oslávili už 7. apríla. „Vo všeobecnosti si polepšila väčšina krajín vyspelého sveta, najmä pre všeobecný hospodársky rast. Centrálne banky krajín celého sveta od seba opisujú a politikou umelo lacných peňazí pomáhajú rastu HDP. Z veľkej časti to je len ilúzia rastu. Bublina, ktorá môže kedykoľvek prasknúť,“ dodáva riaditeľ Liberálneho inštitútu v Prahe Martin Pánek.
Koľko zamestnanec odvádza štátu
Výplatná páska
Príklad z priemernej mzdy (4. Q. 2017)
Hrubá mzda - 1 041 €
Odvody zamestnanca - 139,49 €
Daň z príjmov - 110,64 €
Čistá mzda - 790,87 €
Odvody zamestnávateľa - 366,41
Mzdové náklady zamestnávateľa - 1 407,41 €
Výpočet: Nový Čas
Poznámka: Daňovník platí aj daň z pridanej hodnoty aj rôzne spotrebné dane.
Tomáš Púchly, analytik Nadácie F. A. Hayeka
- Pracujúcemu ostane približne len 47 centov z každého eura, ktoré zamestnávateľ zaplatí za jeho prácu. Takmer 53 centov zhltnú povinné odvody a dane. Dlhodobo sa tento stav výraznejšie nemení. Zatiaľ čo minulý rok priemernému pracujúcemu ostalo 47,25 percenta zo mzdových nákladov na jeho prácu, tento rok je to už len 47,01 percenta. Hlavnou príčinou je silný rast ekonomiky aj miezd. Slováci míňajú viac ako vlani, a tak na nepriamych daniach zaplatia štátu o 7,60 eura mesačne viac ako vlani. Na druhej strane, nárast daňového zaťaženia zamestnancov mierne stlmilo zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
DEŇ DAŇOVEJ SLOBODY
- obrazne povedané, do tohto dňa celý svoj zárobok odovzdávame štátu a potom si ho už nechávame
- signalizuje aj úroveň hospodárenia štátu – v akej miere prerozdeľuje vytvorené hodnoty
DANE A ODVODY SA NEZNÍŽILI
Richard Ďurana, INESS
- Deň daňovej slobody je počítaný ako podiel príjmov štátu na HDP. Najviac ním hýbu minister financií a čerpanie eurofondov. Premennou je aj spotreba v domácnostiach. Pre obyvateľov to nič významné neznamená. Nedošlo k zníženiu daní alebo odvodov, len k zmene pomeru výberu daní na výšku HDP. Inak povedané, to, že Volkswagen vyvezie do zahraničia o 100-tisíc áut viac, pocítia len vo Volkswagene.
ZO SUSEDOV JE LEPŠIE LEN ČESKO
Krajina Deň daňovej slobody
Írsko ..................................................7. apríl
Česká republika ............................... 22. máj
Slovensko ........................................ 25. máj
Poľsko ................................................ 4. jún
Maďarsko .......................................... 14. jún
Rakúsko ........................................... .28. jún
Francúzsko ........................................ 23. júl
Zdroj: Liberální institut
ČO JE ZA TÝM
1. Rast ekonomiky
- Ekonomika rastie podstatne rýchlejšie ako verejné výdavky. Ministerstvo financií odhaduje, že tento rok sa tempo rastu ešte zrýchli a medziročne dosiahne až 4,2 %. Výsledkom je relatívne nižšia miera prerozdeľovania v ekonomike ako vlani.
2. Úbytok ľudí bez práce
- Slovensko dosahuje historicky najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti. Niekoľko rokov v rade zaznamenávame aj významný rast miezd. Viac pracujúcich znamená viac peňazí odvedených do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní a finančnej správy.
3. Neschopnosť čerpať eurofondy
- Tohtoročný štátny rozpočet ráta s tým, že z eurofondov vyčerpáme o takmer 1,3 miliardy eur menej ako vlani. Tento vývoj významne vplýva na aktuálnu mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike.
