„V dohode sa uzniesli, že Slovensko bude mať vlastnú administratívu, snem a súdy, slovenčina sa stane úradným jazykom a podobne. Tieto uznesenia sa neskôr v ČSR nenaplnili. Pittsburská dohoda však bola deklaratórnym prejavom vôle, ktorý podpísali exulanti naturalizovaní v USA. Len ťažko mohla k niečomu zaväzovať ľudí doma, ktorých sa mala týkať,“ vysvetlil Kosatík, podľa ktorého hlavným vinníkom za to, že sa nenaplnila, mal byť prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý bol pri podpise dohody.
„Myslím si, že mu krivdili. Podobným spôsobom z vôle českých a slovenských exulantov vznikol v októbri 1918 plán takzvanej Stredoeurópskej únie, ktorá mala spojiť novovzniknuté nástupnícke štáty po habsburskej monarchii. Ani tento americký plán, s ktorým sa Masaryk stotožnil, sa v Európe nepodarilo naplniť. Opäť by to však nebolo správne vyčítať Masarykovi, pretože pomery, ktoré nastali v týchto štátoch, nemohol ovplyvniť,“ dodal Kosatík.
Pittsburskú dohodu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, České národné združenie a Zväz českých katolíkov 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu. Dohoda mala Slovensku zaručiť vlastnú administratívu, snem a súdy. "Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec," píše sa v dohode.
V záverečnej vete sa hovorí, že podrobné ustanovenia o zriadení česko-slovenského štátu sa ponechávajú oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom. Československá republika napokon vznikla ako demokratický, ale unitárny štát československého národa s československým jazykom.