Opozícia už svoje návrhy v minulosti predkladala, ale dosiaľ neuspela.
Vláda chce, aby tohtoročný 30. október bol štátnym sviatkom, počas ktorého si Slovensko pripomenie 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine. Deklaráciou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného Česko-slovenského štátu.
SaS má trochu iný názor a nežiadajú jednorazový, ale riadny štátny sviatok. Konkrétne na 28. októbra. "Dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska," zdôrazňujú poslanci SaS a nezaradení. Tento dátum je v súčasnosti pamätným dňom. "Vzhľadom na historický význam tohto dňa sa navrhuje jeho preradenie z pamätných dní medzi štátne sviatky," dodáva SaS.
Liberáli ale nechcú rozširovať počet štátnych sviatkov. Preto navrhujú, aby sa 1. september – Deň Ústavy SR preradil zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Odôvodňujú to tým, že prijatie ústavy priamo súvisí so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a túto udalosť už slávime štátnym sviatkom 1. januára.
Do pamätných dní chce zasiahnuť aj OĽaNO. Navrhuje zaradenie nových pamätných dní, ktoré by pripomínali okupáciu. Hnutie chce pamätný Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968, ktorý by bol 21. augusta. A tiež Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991, ktorý by bol 21. júna.
"Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska. Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz," vysvetľujú svoj zámer poslanci OĽaNO.