Stále platia vaše slová, že už nezoberiete žiadnu divadelnú rolu?
- Som o tom presvedčená, ale, ako sa hovorí: Nikdy nehovor nikdy! Môže sa stať, že mi ponúknu úlohu hluchonemej chudinky, ktorá bude sedieť na vozíku. Takú by som brala.
Prečo vlastne chcete urobiť v živote takú hrubú čiaru?
- Nehovorím, že mi to nemyslí - krížovky lúštim v jednom kuse a pravidelne sledujem všetky televízne súťaže. Nahovorila som si však, že už nevládzem... Musím sa šetriť a navyše sa pýtam sama seba: "Kedy ja budem v penzii?" Penziu som si užila tri mesiace, keď som mala šesťdesiat, potom ale zistili, že stará ešte vládze a odvtedy v jednom kuse robím. Vynechala som len dabing. Nepáčilo sa mi, že sa v ňom veľmi treba ponáhľať a ten výmysel, že pri tom treba stáť pred mikrofónom... Nie je to pravda! Dabovala som aj v Čechách a tam som pekne sedela. Škoda, je mi to ľúto. Milovala som najmä dabing kreslených seriálov, Miazgovcov: "Prečo som si radšej nezobrala Pištu Hufnágela!?" Veľmi rada som tiež mala tie tlsté nohy, čo hrali v Tomovi a Jerrym.
Čo z umeleckého života vám bude najviac chýbať?
- Možno súbor, grupa mladých ľudí, pre ktorých nič nie je problém. Mám však to šťastie, že hrám v úspešných hrách, ktoré majú veľa repríz. Predstavenie Do naha! je stále beznádejne vypredané. Dúfam, že ešte rok-dva vydrží, takže si len pomaličky budem zvykať na menej roboty. Okrem toho chcem k 75-ke pripraviť druhý diel knihy Spomienky starej herečky pod názvom Na čo som zabudla. Kolegyne, traste sa! A vymyslela som si, že vydám ešte jednu knižku. Po prababičke som zdedila taký malý diárik plný výborných rád pre mladé gazdinky. Rada by som ich pekne opísala aj s rôznymi príhodami, ktoré sa k nim viažu.
Zdá sa, že sa dokážete zamestnať aj bez divadla. Ako to vyzerá, keď zaslúžene "penzijne" oddychujete?
- Také niečo som už zažila. V lete, keď sme skúšali muzikál Do naha!, sme mali dva a pol týždňa voľno. To bolo celé za rok 2004! Nešli sme k moru a ani na žiadnu dovolenku. Ráno som vstala, vyzliekla si nočnú košeľu, osprchovala sa, a obliekla som si dennú nočnú košeľu bez - aby sme do rozhovoru dali aj trochu pikantnosti - spodnej bielizne. V tejto dennej nočnej košeli som bola do večera, keď som si ju prezliekla za nočnú nočnú košeľu. Takto som dovolenkovala, až na tie dni, keď manžel povedal, že musíme ísť na nákup. Len čo sme prišli s nákupom, otvorila som kufor auta, aby to manžel vynosil a ja som sa zase dala do dennej nočnej košele. Čítala som, písala, upratovala som si v skriniach...
Ak by vás mali charakterizovať vaši blízki, zrejme by najčastejšie použili prirovnanie: vždy dobre naladená. Na to, aby ste sršali humorom, potrebujete sa dobre vyspať, najesť...
- ...ja sa vždy dobre vyspím. Neberiem si žiadne záväzky, ktoré by ma nútili vstávať o šiestej. Vždy sa tiež primerane dobre napapám a keď je niekto vyspatý a napapaný... Mám aj taký zvyk, že problémy riešim hneď. Najmä tie najhoršie. Na Vianoce sme sa dokonca rozhodli vyriešiť aj náš problém s týmito sviatkami. Pred desiatimi rokmi práve počas Vianoc nám zomrela jediná dcéra. Snažili sme sa preto vždy v tomto období odísť z domu niekam do hôr. A keď sme nikam nešli, tak sme celý čas boli v krematóriu. Ale to chodenie tam a zapaľovanie sviečok je úplne zbytočné! Ten mŕtvy už chce mať pokoj a my sme tam stále vyplakávali. Hrob našej dcérky je navyše celkom hore a pre mňa je strašné vyliezť tam, najmä keď je namrznuté. Tentoraz sme si s manželom povedali, že zostaneme doma. K hrobu vyšiel len on s vnukmi, ja som sa pozerala dole, z auta. Pekne sme si náš príbytok celý vyzdobili a ja som bola veľmi rada. Ale pánbožko nás potresce, lebo strašné obžerstvo sme robili.
Je o vás známe, že slovné spojenie "správna životospráva" vám nič nehovorí...
- To naozaj nie.
Reklamu na vašu milovanú čokoládu vám ešte stále neponúkli?
- Nie, ale ja by som veľmi rada urobila reklamu na niečo iné. Milujem kofolu, som kofolová princezná. Už ju mám aj v hlave. Jazdila by som v nej na veľkej harleyke... Keďže som si tento nápad dala patentovať, môžem o ňom hovoriť.
V jedle sa nekontrolujete. V čom ste, naopak, mimoriadne disciplinovaná?
- V čistote. Ja som chorobne čistotná, takže mám všade absolútny poriadok. Neviem, ako to nazvať - mám mániu alebo hobby, že keď je už byt súci na vymaľovanie, tak sa presťahujem. Veľa vecí pri tom rozdám a predám. Do nového domu zase kúpim niečo nové, aby bola zmena. Len základ vždy zostáva...
Vy a manžel...
- (smiech) Nábytok a niektoré koberce. Nemám žiadne zbytočnosti. Mám veľké roldory, do ktorých sa všetko zmestí. Vždy ráno, keď vstanem, poupratujem. Keby ste teraz prišli k nám, aj neohlásený, nájdete všade poriadok - vo všetkých skriniach komíniky. V jednom šuflíku mám malú kožušinku a na nej vyloženú bižutériu podľa farieb a veľkosti. V druhom šuflíku mám bižutériu, čo nosím do divadla... Prach v mojom domčeku utieram každý deň. Dokonca mám čistú aj záhradku. Je urobená podľa feng-šuej a keď je u mňa niekto na návšteve, tak sa ma nesmie spýtať: "Kde máte záhradu?", lebo ho prizabijem a potom mu poviem: "Stojíte v nej!"
Aspoň sa veľa nenarobíte.
- Najradšej v nej polievam. Má štyri sekcie a tá štvrtá má meter krát dva metre. Ráno o piatej vyjdú úzke tyčky zo zeme, otočia hlavičku a polejú danú sekciu. Večer si sadnem na stoličku, na šamlík vyložím nohy, chytím hadicu... Neviete si predstaviť, aká je to nádherná vec, posediačky polievať malú záhradu. Každý strom umyjem, každý list. Všade mám poriadok! Našťastie aj manžel je veľmi poriadkumilovný.
Vychovali ste si ho?
- Nie! Matka ho vychovala. Takéhoto som ho už kúpila.
Ste spolu už viac ako 53 rokov. Ako sa to dá vydržať?
- Veľmi veľa sa spolu rozprávame a vždy máme o čom. Keď na niečo nemáme rovnaký názor, jeden druhého sa tak snaží presvedčiť o svojej pravde, že debata nemá konca-kraja. Keď sedíte v elegantnej izbe, máte vyložené nohy, pred sebou keksíky a dobrú bezkofeínovú kávu... no, dobre sa diskutuje.
Ďalšími dôležitými mužmi vo vašom živote sú vnuci, z ktorých sa medzičasom stali dospelí muži...
- Obaja teraz maturujú a chystajú sa ďalej. Mladší Tomáš by veľmi chcel byť právnikom a starší Andrej chodí do súkromnej hotelovej akadémie. Ide na dvojročnú nadstavbu a neskôr by chcel vycestovať von, aby sa zdokonalil v angličtine. Na belgickom kráľovskom dvore máme tetu. Normálne žijúcu tetu! O mňa nejaví záujem, asi som pre ňu stará, ale zaujíma sa o chlapcov. Bohužiaľ, ona je francuzštinárka a ja tento jazyk neovládam. Navyše na dovolenke vo Francúzsku som mala veľmi zlé skúsenosti. V hoteli, ktorý sme si vyhliadli, bola nervózna vedúca a, samozrejme, odmietala hovoriť inak ako po francúzsky. V izbe boli špinavé uteráky aj posteľná bielizeň. Dobehla som na recepciu, mala som na sebe pol kila zlata, lebo my Slovenky sme si povedali, že ideme reprezentovať našu vlasť... Šťavnatou maďarčinou som im všetkým povedala, odkiaľ prišli, kto je ich matka a kam by mali ísť. A dosiahla som svoje!
V poslednom čase vás diváci poznajú najmä z relácie Inkognito. Zdá sa, že vám táto úloha dokonale sadla.
- Červeným mám vyznačené dni, keď Inkognito nahrávame a normálne sa teším. Aj preto, že vždy mám nové šaty. Keď s tým raz skončíme, tak už nikdy v živote si nebudem musieť dať nič ušiť. I keď..., ešte mám pred sebou tých desať, pätnásť, tridsať rokov... Všetci v mojej rodine sa dožili vysokého veku. Dokonca aj v manželovej. My sa navzájom budeme musieť zabiť, aby sme konečne umreli.
Kedysi ste povedali, že životnú energiu čerpáte z kozmu...
- Myslela som to vážne, lebo odniekiaľ tá energia predsa musí ísť. Jedna stará pani ma tiež naučila objímať stromy, z ktorých do vás prejde množstvo energie. Zistila som, že okrem energie na vás prelezie aj miazga. Energiu máte, ale aj zababrané šaty, takže babu, čo mi to poradila, by som najradšej zabila. Iná stará dáma ma varovala, že nemám objímať čerešňu, lebo keď tá umiera, tak si tú energiu pýta naspäť.
