Kým v 90. rokoch 20. storočia hniezdilo na Slovensku 70 párov, o pár rokov neskôr sa tento druh dravca dostal na hranicu vyhynutia. Vlani 16 párov odchovalo 41 mláďat.
"Sokol červenonohý (alebo tiež kobcovitý), tak ako i mnohé ďalšie druhy, potrebuje k výchove mláďat veľa hmyzu i hlodavcov, nepohrdne jaštericami či hrabavkami. Spolu s ďalšími vtákmi obýva poľnohospodársky využívanú krajinu, teda polia. Ak sa tieto príliš 'ošetrujú' herbicídmi, pesticídmi a inou chémiou alebo sú nevhodne zvolené plodiny, ponuka potravy môže klesnúť," povedala Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku. Ako ďalej doplnila, výsledkom je malý počet mláďat a ak sa prostredie stane nezaujímavé, nastane úplné opustenie lokality.
"Jediná dnes známa hniezdna lokalita u nás sa nachádza na juhozápadnom Slovensku a teraz je tam poriadne rušno. Niektoré páry si už vybrali svoju búdku, iné sa ešte rozhodujú. Pôvod jedincov, ktoré k nám tento rok prileteli z afrických zimovísk, vieme zatiaľ určiť v prípade piatich sokolov. Tri sme krúžkovali na tomto mieste v roku 2016, respektíve 2017, dva pochádzajú z Maďarska," priblížil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Ako doplnil, teší ich záujem sokolov o búdky, ktoré tam inštalovali. Informoval, že tieto dravce si vlastné hniezda nestavajú. "Od roku 2012 sem pribudlo vyše 100 búdok a pletených hniezd, tie pravidelne kontrolujeme a udržiavame. Vysadili sme tu cez 200 stromov a zabezpečili pre ne odbornú starostlivosť. Veríme, že tento rok bude pre sokolíky možno ešte úspešnejší ako ten minulý, keď 16 párov odchovalo 41 mláďat, čo je najviac od roku 2004," uzavrel Slobodník.
