So scenáristom Andym Krausom (50) sme sa otvorene porozprávali aj o jeho ďalších plánoch i o vzťahu so svojím synom a s dcérou.
Máte za sebou obdobie plné zmien v práci i v súkromí. Ako by ste opísali etapu, ktorú prežívate práve teraz?
Ja nie som ten typ, ktorý potrebuje v médiách hovoriť o tom, ako sa momentálne cíti. Ľudia, ktorí sú okolo mňa, ktorí ma poznajú a na ktorých mi záleží, určite vidia, v akej som etape. A je to príjemné, že sa tešia spolu so mnou.
Už nejaký čas máte po svojom boku partnerku Janku. Čo nové priniesla do vášho života?
Neviem si predstaviť človeka, ktorého by toto zaujímalo. Alebo radšej nechcem. (smiech) To je čisto medzi mnou a Jankou. Nemáme potrebu hovoriť o veciach, ktoré spolu zažívame, s ľuďmi, ktorých nepoznáme.
Ako ste viackrát spomínali, prehodnotili ste svoj život, utriasli sa vám hodnoty a predovšetkým sa snažíte čo najviac času tráviť so svojimi deťmi. Nie sú však - najmä syn - už vo veku, keď im pozornosť rodičov skôr prekáža?
Máme s Borisom aj so Zojkou veľa spoločných záujmov a vždy máme množstvo tém, o ktorých sa dokážeme rozprávať. Snažím sa im pomáhať v rámci svojich schopností a možností a čas, keď sme spolu, si užívame naplno. Boris má úžasný prehľad v mnohých oblastiach, ktoré zaujímajú aj mňa a už sa to preklápa do fázy, že sa ja mnohému učím od neho. So Zojkou sme závislí od všetkého, čo sa týka Marvelu a musím priznať, že práve ona bola tá, ktorá ma pre tento druh závislosti nadchla.
Spoznali ste sa už s partnerom vašej exmanželky, Rudim? Či to nepokladáte za potrebné?
Ich weiss nicht. (Neviem, pozn. red.)
A ako ste sa nakoniec zariadili, pokiaľ ide o bývanie? Zostávate v dome v Prellenkirchene?
Veci sa menia tak rýchlo, že sa neodvážim odpovedať, aby som v konečnom dôsledku neklamal, lebo to ja nerád.
Vlani ste sa vydali na veľkú cestu naprieč USA, bude niečo podobné aj toto leto?
Áno. Veľmi podobné. Tá istá trasa, ten istý termín - len nie na motorke, ale autom, a nie s „divými sviňami“, ale s mojimi deťmi.
S Petrom Marcinom sa vraj kvôli vymýšľaniu Susedov stretávate v dvoch kaviarňach na opačných brehoch Dunaja. Netreba na takúto prácu skôr tichšie miesto?
To vždy závisí od toho, v akej fáze sa nachádzame. Ak potrebujeme vymyslieť príbeh, zápletku konkrétnej časti, tak sa niekedy stretneme v pokoji u mňa v dome v Rakúsku. Na petržalskej strane Dunaja dávame už vymyslené príbehy dohromady a ten podnik na druhej strane je v nákupnom centre. Tak tam už riešime len technické detaily.
Dotočili ste druhú sériu obnovených Susedov. Už ste dohodnutí na tretej?
Ja už ani nevnímam, kedy sa končí ktorá séria. Medzi prvou a druhou nebola žiadna pauza a teraz si tiež veľmi neoddýchneme, keďže už cez leto točíme ďalej. Vnímam len to, či dostanem ponuku na ďalšie časti, alebo nie. Ponuka zatiaľ prichádza a myslím, že ešte máme dosť nápadov aj divákov, aby sme potiahli jesennú sériu.
Prvé čísla sledovanosti po návrate boli bombastické, následne seriál dlhodobo suverénne vyhrával v pondelok, naposledy sa však v celkovom počte divákov podarilo vyhrať Inkognitu. Žiadna panika?
Mňa teší, že vyhrávame u mladého a aktívneho diváka, lebo ten je náročnejší. A pracujem pre komerčnú televíziu, takže sa musím snažiť robiť veci tak, aby boli zaujímavé pre cieľovú skupinu, ktorá je pre televíziu relevantná. Keď sa tak pozerám na svoju odpoveď, tak jej bude rozumieť asi len Laco Borbély. (smiech)
Keď sme sa rozprávali začiatkom roka, spomínali ste aj staré scenáre k Susedom, ktoré sa už pred desiatimi rokmi nezrealizovali. Podarilo sa vám ich niekde vyhrabať, je niečo z nich použiteľné?
Boli to len námety k scenárom a keďže neboli v elektronickej podobe, je pravdepodobné, že skončili v kozube niekde medzi rokmi 2007 - 2017.
Ako nádejne to zatiaľ vyzerá s hľadaním vašich dvojníkov kvôli nakrúcaniu retro epizódy?
Retro Susedov nakrútime len v prípade, ak sa nám podarí nájsť naozaj dobrých dvojníkov. Aj čo sa týka podoby, aj čo sa týka aspoň malej dávky hereckého talentu. Bude to náročné a ak sa to nepodarí, nič sa nedeje. Máme dosť námetov na zaujímavé časti.
Pred časom ste skonštatovali, že Susedia sú vaším jediným televíznym projektom. Stále to platí?
Zatiaľ áno. Ale kreatívne hlavičky, ktoré pracujú pre moju produkčnú spoločnosť, dali dohromady niekoľko skvelých námetov a ja verím, že budúci rok sa aspoň jeden z nich dožije realizácie.
A stále plánujete, že po Susedoch so svojou televíznou kariérou skončíte?
Ako herec určite. Ako scenárista sčasti. Ale ako producent by som rád pokračoval ďalej. Budujem si okolo seba tím ľudí a verím, že sa mi podarí vybudovať úspešnú produkčnú firmu.
Prestali ste fajčiť, začali behať, cvičiť, kdesi sa písalo, že boxujete... Úplný prototyp zdravého človeka. Máte aj nejaké neresti?
Neboxujem. Keď ma niekto odfotí pri boxovacom vreci, novinári hneď napíšu, že boxujem. (smiech) Neresti? Mám nejaké zlozvyky a pár nebadaných negatívnych vlastností, ale to by som neresťami nenazýval. Takže asi nie.
Pred pár týždňami bol v jeden týždeň na obrazovkách doslova rekordný počet slovenských komediálnych seriálov. Nebolo toho podľa vás už priveľa?
Nie. Dnes je ponuka programov taká veľká, že môže ísť pokojne viac seriálov rovnakého žánru. To je ako so športom. Keď boli MS v hokeji, popri tom išli do finále všetky veľké európske futbalové ligy vrátane Ligy majstrov, stále nejaký tenis, Sagan tiež šliape furt dakde - a je toho veľa? Nie je. Každý si vyberie, čo chce. A vždy vyhrá to, čo zaujme najviac.
Spraviť film ste sa snažili už dávno, v časoch, keď sa na Slovensku takmer netočilo... Nenapísali ste medzičasom niečo nové, možno finančne menej náročné, čo by sa predsa len mohlo dočkať realizácie?
Film ma, samozrejme, lákal vždy. Necítim sa zatiaľ na to, aby som ho vedel zvládnuť produkčne. Jeden môj scenár sa však dostal do rúk šikovných ľudí, ktorým sa azda podarí dostať príbeh na plátna kín.