Medzi nimi sú skúsení redaktori, ktorí pre verejnoprávnu inštitúciu pracujú dlhé roky. Odvolávajú sa na šikanujúce správanie zo strany manažmentu či nemožnosť slobodne vykonávať svoje povolanie. RTVS tvrdí, že odchod redaktorov ich mrzí, ale ubezpečujú, že chod správ ohrozený nie je. Výpoveď dala aj Zuzana Kovačič Hanzelová (29), ktorá Novému Času opísala, ako fungujú tlaky v pozadí výroby správ, ako aj to, že ju nadriadení sklamali.
Kedy ste sa rozhodli, že končíte v RTVS?
Zlomový bod bol, keď nám vyhodili štyroch kolegov. To už bolo jasné, že sa začal koniec.
Čo patrí medzi hlavné dôvody, prečo ste sa rozhodli skončiť?
Nedá sa to popísať úplne jednoducho, lebo to trvá šesť mesiacov. Veľa ľudí by chcelo počuť, že nám zastavili reportáž. To sa vďakabohu dnes už takto nedeje. Mali sme nezhody ešte s predošlým manažmentom. Dodnes sme si nevyjasnili, ako budeme riešiť konflikt záujmov pri ľuďoch, ktorí pracovali ako hovorcovia, a z ich strany sme ani nevideli aktívny záujem si to vyriešiť. Oni opakovali, že žiadny konflikt záujmov nemajú. Celá redakcia to videla inak. Potom zrušili Reportérov, mne zrušili pracovnú cestu do Prahy, odvysielali sme veľmi pochvalnú reportáž o Matici Slovenskej len pár týždňov po kritickej reportáži o Matici, kvôli ktorej sa písalo, že sa zrušili Reportéri.
Medzičasom sa vymenil manažment spravodajstva.
Počas turbulentných časov, keď zavraždili Jána Kuciaka, to akoby bolo v útlme a potom prišiel Vahram Chuguryan. Ten vstúpil do napätej atmosféry a rozhodovalo sa o tom, čo bude s Oľgou Bakovou. My sme mali úprimné rozhovory, že ak vyhodia ju a nenájdu adekvátnu pozíciu jej skúsenostiam, tak to pre viacerých ľudí bude prekročenie červenej čiary. Okrem toho sme mali dennodenné hádky na poradách, ktoré boli neskutočne vyčerpávajúce - hodinové nezmyselné debaty o tom, či oslovovať respondentov, ktorí sa objavujú v konšpiračných médiách do našich reportáží, či citovať iné médiá.
Ktorých respondentov pretláčali?
Išlo napríklad o Eduarda Chmelára. Nemala som problém len s tým, že ohlásil, že bude kandidovať na prezidenta, ale že zakladal politickú stranu, kde časť podpisov bola sfalšovaná či skartovaná, a to skonštatovalo ministerstvo vnútra. To už pre mňa bolo niečo, prečo by som ho neoslovovala. Keď sme to riešili na porade, tak Vahram Chuguryan opakoval, že kým nie je odsúdený masový vrah, tak predsa ho nemôžeme kádrovať. Vo vysielaní bol František Škvrnda, ktorý sa dlhodobo objavuje v konšpiračných médiách. Má katastrofické scenáre, ktoré už niekoľkokrát nevyšli.
Vysvetlili vám, prečo týchto ľudí chcú mať v reportážach?
Stále hovorili o tom, že chcú mať široké spektrum názorov, čo je legitímne. Myslím si, že v čase dezinformácií a hoaxov idú veľké a svetové médiá cestou, že si viac preverujú respondentov a majú prísnejšie pravidlá, a nie naopak.
Pociťovali ste politické tlaky pri tvorbe reportáží?
My sme boli ucelená redakcia aj s editormi, čiže aj keby chceli byť, tak by sa to u nás nepretlačilo. Druhá vec je, že sme videli znepokojivé trendy v športovej redakcii. Keď chcelo vedenie, aby sme vysielali reportáž o šachovom turnaji, kde na pozvanie Andreja Danka prišiel svetoznámy šachista Karpov. Pôvodne to chceli do spravodajstva, kde dostali odpoveď od editora, že to nie je vec, ktorá by patrila do správ, a tak išla do športu. Reportáž vyzerala dosť nešťastne, ja osobne by som ju začala s príbehom šachistu na Slovensku, ale ono sa to začalo tým, že ho pozval Andrej Danko, bola tam Dankova reč a potom sa začalo rozprávať o šachistovi. Na konci toho celého bola ministerka školstva, nominantka SNS, ktorá sa podľa mojich informácií v reportáži ocitla tak, že redaktor dostal pokyn, že ju musí ísť nahrať domov, aby v tom príspevku povedala banálnu vetu, že ministerstvo školstva financuje šachové krúžky v školách. Toto je niečo, čo nám dáva signály, že ak by sme neboli takí zocelení, ako sme, tak by sa to stalo aj u nás.
