Odchádzali z krajín, kde zúrila vojna, či kde nemali ružové podmienky na život. Európska únia tak čelila doposiaľ najväčšej výzve, s ktorou sa musí vysporadúvať dodnes. Nový Čas sa pozrel na aktuálne čísla utečencov, ktorí denne prichádzajú najmä do južných európskych štátov.
V roku 2015 zastihla migračná kríza Európanov absolútne nepripravených. Vyše milióna utečencov, ktorí sa snažili dostať do viacerých krajín, sa najskôr snažili prerozdeliť pomocou kvót. Tento plán však zlyhal, pričom väčšinu migrantov prijalo Nemecko vďaka politike kancelárky Angely Merkelovej. Na Slovensko sa dostalo len pár desiatok asýrskych kresťanov, pričom politici sa predháňali v protiutečeneckej rétorike. Najväčší posun znamenala dohoda EÚ a Turecka. Tá hovorí o prijímaní utečencov, ktorí prišli na grécke ostrovy, späť do Turecka, ako aj o ochrane hraníc. Po novom sa však opäť spomína nová trasa po pevnine cez rieku Evros, keď do Grécka prišlo tritisíc ľudí.
Vodný tok je prírodnou hranicou medzi oboma štátmi. „Ubytovacie zariadenia sú preplnené, situácia sa takmer vymyká kontrole,“ hovorí starosta malého mesta na hraniciach Orestiada Dimitrist Mavrides. Nové cesty majú viesť tiež cez Albánsko a Čiernu Horu, kde zvažujú stavby plotu. Rakúsky minister vnútra Herbert Kickl varoval, že môže dôjsť k uzavretiu hraníc, pokiaľ by hrozilo opakovanie krízy. Talianske veľvyslanectvo v aktuálnej správe o migračných tokoch hovorí, že do ich krajiny prišlo tento rok o 79 % menej ľudí ako za to isté obdobie minulého roka. „Čoraz viac migrantov využíva tzv. západnú stredomorskú cestu a cestu po Atlantickom oceáne,“ udáva ambasáda s tým, že ide najmä o Španielsko a Grécko.
