Tento prírodný úkaz však neraz predznamenal temné udalosti. A nielen na mori.
Vzduch je nabitý ťažkou energiou, napätie cítiť pri každom nádychu, obloha potemnela, ale búrka zatiaľ nikde. Loď sa ponorila do zvláštneho ticha, z ktorého sa ozýva šum vĺn. Na vrcholcoch stožiarov zrazu začnú plápolať modrofialové plamene, akoby loď zachvátil elektrický požiar... Tak tento obraz sa v dobrodružnej literatúre o námorníkoch vyskytuje pomerne často, ohne svätého Eliáša napĺňali bázňou ľudí celé veky. Čo sa za týmto atmosférickým fenoménom skrýva?
Vzniká na mori, ale aj vo vysokých horách vtedy, keď sa ovzdušie dostatočne nabije elektrickými časticami. Podstatou javu je výboj medzi vyčnievajúcimi predmetmi a búrkovými oblakmi. V dôsledku ionizácie sa na koncoch vyvýšených predmetov, ako sú stožiare, pouličné lampy, komíny, ale aj hlava stojaceho človeka, objavuje modré svetielkovanie. Eliášov oheň nie je sám osebe nebezpečný, neraz však práve tam, kde sa objaví, udrie o pár sekúnd blesk. Námorníci verili, že plamienky sú dobrým znamením. V dejinách však bolo viacero udalostí, keď Eliášov oheň predznamenal skazu.
Kronikári zaznamenali výskyt tohto javu v r. 1453 v Konštantínopole, ktorý obliehali osmanské vojská. Kresťania verili, že je to znak, že Boh zničí nepriateľskú armádu. Eliášove ohne však zmizli pár dní pred tým, ako padol Konštantínopol a s ním aj Byzantská ríša do rúk moslimov.
V roku 1937 v USA svedkovia videli modravé plamene Eliášovho ohňa, ako oblizujú nemeckú vzducholoď Zeppelin Hindenburg. O minútu zachvátil zadnú časť lietajúceho kolosa naplneného vodíkom požiar a za 34 sekúnd celá vzducholoď zhorela. Katastrofa si vyžiadala 36 životov. Ťažko sa teda spoliehať na to, že modravé plamienky sú naozaj dobrým znamením.
