V rozhovore pre denník Šport sa nebál pomenovať veci pravými názvami. V akom stave je teda podľa legendy náš hokej?
„V nedobrom, stagnujeme už takmer pätnásť rokov od chvíle, čo sme sa stali majstrami sveta v roku 2002. Nerodia sa talenty, po generácii Mariána Hossu, Demitru, Gáboríka neprišla rovnocenná náhrada. Na poslednom šampionáte sme skončili na deviatom mieste, čo sa všeobecne hodnotí ako úspech. Keď sme sa vrátili za našich čias s bronzom i striebrom, ľudia nespokojne frfľali. Tolerovali nám, len keď sme prehrali s nedostižnou „zbornou“ Sovietskeho zväzu. S ňou sa nik nemohol rovnať,“ nechal sa počuť Lukáč a jedným dychom dodáva:
„Craig Ramsay je nepochybne slušný a vzdelaný človek, ale nemyslím si, že by bol pre nás záchrana. Nemôže vniknúť hlbšie do mentality našich hráčov. Ani zámorský systém nás nezachráni. Prvoradá je výchova a ešte predtým vyhľadávanie talentov,“ myslí si Lukáč, ktorý pozná dôvod, prečo talenty nemáme:
"Trénerov ovplyvňujú bohatí rodičia, ktorí tlačia svojich miláčikov. Všetko to deformuje atmosféru a charakter športu. Keby som mal takú moc, pred rodičmi zamknem štadión, nech sa trénerom nemiešajú do roboty a naložia si svoje ratolesti do džípov až vonku. Keď je tatko sponzor klubu, synček má isté miesto v presilovke,“ rozohnil sa Lukáč.
„Je to katastrofa. Najhoršie je, ako sa každý tvári, že sa nič nedeje," uzavrel na záver.
