Malý Krištofko (2) z Andoviec (okr. Nové Zámky) trpí spinálnou svalovou dystrofiou a namiesto hrania sa s rovesníkmi je odkázaný na vozík a láskyplnú starostlivosť svojich rodičov. Tí by pre svoje dieťa urobili prvé aj posledné, náročná liečba a rehabilitácie ich však finančne vyčerpávajú. Príbeh rozkošného bojovníka chytil za srdce aj bežca Gabriela Švajdu, ktorý v jeho mene zabehol preteky.
Snažia sa byť tí najlepší rodičia na svete. Viktória (38) a Štefan (38) túžili po rodine odjakživa, a keď sa im narodila dcérka Regina (6), boli najšťastnejší na svete. Ich obrovská radosť sa ešte znásobila, keď prišiel na svet Krištofko (2). „Bol od narodenia také živé usmiate chlapča,“ spomína mamička Viktória. Obrovské šťastie však dostalo trhliny, keď mal chlapček 9 mesiacov. „Všimla som si, že s nožičkami mu to prestáva ísť. Ihneď sme išli k lekárke. V hre boli dve diagnózy, dystrofia a problémy s chrbticou. Modlili sme sa, aby to bola ,len‘ chrbtica,“ hovorí smutne mamička. Verdikt však bol neúprosný - spinálna svalová dystrofia. Celý ich život bol zrazu naruby.
Pomáha aj sestrička
Odvtedy sa začal boj a rodina musela celý svoj život prispôsobiť Krištofkovej chorobe - cvičenia, chodíme po rehabilitáciách, zháňanie pomôcok. O klasické detstvo prišla aj sestrička Reginka. „Je mi jej ľúto, ale je úžasná a veľmi Krištofka miluje a veľmi mi pomáha,“ opisuje neľahké životné chvíle mamina s tým, že len málokto si vie predstaviť, koľko úsilia a najmä financií je za tým všetkým. „Žiaľ, poisťovňa prepláca len málo. Pobyty, vozíky, všetko ide na malého. Dali by sme aj život za neho,“ vzdychne Viktória, ktorá chce byť silná a veriť, že jej poklad sa raz postaví na vlastné nohy. V zahraničí sú podľa nej už injekcie, ktoré majú prísť aj na Slovensko. „Možno nebude chodiť ako my, ale bude. Cítim to, iné si ani nepripustím,“ vyznala sa. Krištofko sa zatiaľ na malom vozíčku premáva po dvore. „To je moje autíčko,“ usmieva sa chlapček s veľkými očami.
Vždy a nikdy
Jeho osud nenechal chladným ani bežca Gabriela Švajdu. „Nepustím ho z hlavy, odkedy som ho videl. Na beh vo Viedni Wings for life som bežal práve za neho,“ prezrádza. Podujatie funguje na princípe, že súťažiaci beží za konkrétne choré dieťa a kým pretekári bežia, sú otvorené účty priamo pre konkrétne dieťa, na ktoré môžu ľudia posielať peniažky. Malého bojovníka mal Gabo počas pretekov stále pred očami. „Keď som bol u nich doma odovzdať im medailu a štartové číslo na pamiatku, povedal som mamičke a ocinovi Krištofka, že moje motto sú dve slová: vždy a nikdy. Vždy bojovať a nikdy sa nevzdať. A viem, že Krištofko bude bojovať,“ dodáva Švajda.
