Sociologička Silvia Porubänová: Ticho hovorí veľa o našich prioritách
Obrovská tragédia, ale aj vizitka našej spoločnosti. Tak hodnotí útok a najmä počiatočné mlčanie takmer celého politického spektra a verejnosti po brutálnom napadnutí mladého Filipínca sociologička Silvia Porubänová.
Filipínec Henry zomrel preto, že bránil dve ženy pred agresorom a možno aj pre svoj ázijský pôvod. „Ak by to bolo opačne a človek ázijského pôvodu zavraždil Slováka, viem si predstaviť ten cirkus, aký by nastal,“ hovorí Porubänová. Tá okrem toho, že išlo o tragédiu, počiatočný nezáujem verejnosti, médií, ale aj politikov berie za zlú vizitku našej krajiny. „Je hrozné, že tento muž zomrel preto, že chránil obťažované ženy. Môže to byť aj o rasizme, keď by si útočník netrúfol na muža európskeho vzhľadu. Malo by sa o tom viac hovoriť, je to o stave našej kultúry, spoločnosti a bezpečnosti. Najmä to mlčanie hovorí veľa o našich prioritách,“ doplnila.
Porubänová si netrúfa povedať, či za ľahostajnosť ľudí môžu čoraz tvrdšie výroky politikov. „Ale inklinácia k určitým ľuďom, ktorí zvýrazňujú našu národnosť tým najnešťastnejším spôsobom, môže vplývať na to, že niektorí ľudia posilnení alkoholom a steroidmi sa považujú za oprávnených správať sa k človeku inej národnosti alebo pleti takýmto spôsobom,“ povedala Porubänová. Boj proti imigrantom a terorizmu pritom ako svoj hlavný cieľ menoval aj nový policajný prezident Milan Lučanský. „Sú to globálne výzvy, ale pre občanov Slovenska je dôležitý kontakt s políciou, ktorý vyplýva z takýchto situácií, ako sú napadnutie, pouličná kriminalita či domáce násilie,“ dodala Porubänová.
Odborník na extrémizmus Radovan Bránik: Kto sa líši, je hneď terčom
Na Slovensku pracujú tisíce cudzincov. Smrť mladého Filipínca Henryho († 36) v centre Bratislavy a najmä jej okolnosti vyvolali otázky, ako je na tom Slovensko s prístupom k nim a rasizmom. Odborník na extrémizmus Radovan Bránik hovorí, že za súčasné protimigrantské nálady sú zodpovední aj politici, ktorí sú schopní vypustiť z úst aj slová, ktoré boli pred rokmi pre spoločnosť neprijateľné. Zmení niečo násilná smrť mladého človeka?
Je rasizmus na Slovensku zakorenený viac ako v minulosti?
- Rasovo motivované bitky sa v minulosti vyskytli opakovanie, no nemali takéto fatálne následky. Pomerne často sa útočí na Rómov alebo ľudí s inou farbou pleti. Ktokoľvek, kto sa líši od majority, sa stáva opakovane terčom.
Čo hovoria štatistiky?
- Nie vždy sa podarí preukázať rasový motív. Štatistiky polície sa v tejto veci nedajú brať vážne. V tomto prípade rasový motív zjavne bol, ale je ťažké to preukázať, aj keď všetci to vieme. Ťažko sa preukazuje to, čo má človek v hlave.
Prečo je rasizmus na Slovensku taký rozšírený?
- To je aj v Maďarsku, Poľsku, v Česku. Tento fenomén celkovej
atmosféry v spoločnosti kreujú aj politici, ktorí často prichádzajú priďaleko vo svojich vyjadreniach. Postoj verejnosti k ľuďom inej pleti je spôsobený prístupom vládnych aj opozičných politikov. Neviem si predstaviť, že by pred 10 rokmi niečo také vypustili z úst. Pratali by ich z parlamentu a dnes je to bežné v snahe získať voličov. Ľudia majú z toho pocit, že môžu.
Dá sa týmto postojom verejnosti predísť ?
- Je to také rozšírené, že takýmto incidentom bude dochádzať. Ja sa len modlím, aby to nekončilo fatálne.
Ako hodnotíte samotný útok?
- Videl som video z incidentu. On bol sotený na zem nepripravený na útok. No ako ho ešte kopal do hlavy, jednoznačne prvotná kvalifikácia činu bola úplnou hanbou a prokuratúra to zrejme pochopila a prekvalifikovala to. Je na právnikoch, či išlo o zabitie alebo vraždu. No jednoznačne tam bol úmysel. Ak kopem do životne dôležitého orgánu, tak je na zváženie, že išlo len o zabitie. Spojiť to s vraždou, by nemal byť až taký problém.
Čo sa udeje teraz v spoločnosti?
- Neočakávam zlepšenie. Na pár týždňov sa zdvihne vlna odporu a potom sa vrátime do starých koľají a spoločnosť bude nadaľej nepriateľská k ľudom. Každý má predsudky, ale je rozdiel sa vyhnúť človeku, ktorý mi nie je po vôli, a iné je ho zvaliť na zem a dokopať.
