Nižšia zaočkovanosť sa týka detí narodených v roku 2014, kde dosiahla 94,8 percenta. Ukázala to kontrola zaočkovanosti Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Ide o trojzložkovú očkovaciu látku, ktorá by sa mala deťom podávať medzi 14. a 17. mesiacom života. Preočkovanie je v 11 rokoch. Odporcovia očkovania tvrdia, že sa môže podpísať pod vznik autizmu. ÚVZ SR už v minulosti poukázal na viacero svetových štúdií, ktoré to nepotvrdili. Pokles zaočkovanosti pod 95 percent nezaručuje udržanie kolektívnej imunity.
Priaznivú situáciu vo výskyte vybraných prenosných ochorení v SR si podľa epidemiológov laická verejnosť často vysvetľuje tak, že ďalšie očkovanie netreba. "Skutočnosť je však taká, že tieto nákazy sa u nás nevyskytujú z dôvodu, že detská populácia je systematickým očkovaním pred nimi dobre chránená. Treba si však uvedomiť, že pokiaľ je pôvodca nákazy - vírus, baktéria prítomný v populácii, alebo vo vonkajšom prostredí, riziko infekcie pretrváva. Preto očkovanie zostáva optimálnou a najspoľahlivejšou ochranou pred infekčnými chorobami," uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Okrem spomínaného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke slovenskí rodičia podľa dát ÚVZ SR často odmietajú aj očkovanie hexavakcínou. Tou sa očkuje proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, žltačke typu B, invazívnym hemofilovým nákazám. Rovnako tak robia aj pri očkovaní proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
Pravidelné povinné očkovanie detí lekári na Slovensku vykonávajú proti desiatim infekciám, a to proti osýpkam, príušniciam a rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a pneumokokovým invazívnym infekciám.