Kopance do hlavy a udieranie Filipínca Henryho († 36) v bezvedomí podľa sociológa Michala Vašečku odhalili temnú vrstvu v spoločnosti, ktorá sa neštíti podobných skutkov. Naznačuje, že na riešenie intolerancie, ktorá sa medzi ľuďmi rozmohla, už môže byť neskoro.
Xenofóbne a rasistické nálady voči niektorým spoločenským skupinám sa za posledné roky zhoršili. Z nedávnej výskumnej štúdie Inštitútu pre verejné otázky vyplýva, že dôvodmi sú zmenená politická klíma, migračná kríza či prípady teroristických útokov. „Zástupcovia mainstreamových politických síl radikalizujú svoju rétoriku v otázkach, ktoré súvisia so vzťahmi väčšinového obyvateľstva voči menšine. Posilňujú sa radikálne, extrémistické a protisystémové politické sily,“ povedal jeden z autorov štúdie Grigorij Mesežnikov.
Sociológ Michal Vašečka vysvetľuje, že v strednej Európe je každá spoločnosť do istého stupňa rasistická. „Na Slovensku sa nám však nedarí znižovať počet ľudí, ktorí majú rasistické predsudky,“ začína rozprávať Vašečka. Hlavnou príčinou je to, že veľa v tom nerobí vzdelávanie ani spoločnosť. „Atmosféra je voči tomu neutrálna a spoločnosť tak zhrubla. Situácia sa nezhoršuje, ale miera rasistických predsudkov je vysoká,“ konštatuje expert.
Problémové domácnosti
Vašečka pripomína, že keď bol takýto stav v deväťdesiatych rokoch, tak sa dala vysloviť hypotéza, že je to dôsledok uzavretej krajiny. „To sa už dnes nedá zdôrazňovať. Za tri desaťročia sme mohli urobiť procesné zmeny aj vo vzdelávaní, k čomu neprišlo. V školách sa tomu takmer nevenuje pozornosť, žiaci sú vystavovaní aj tomu, že učitelia sami odovzdávajú vzory správania, ktoré v tom nepomáhajú,“ prízvukuje sociológ.
Hlavný problém však vidí v domácnostiach. „Deti si prinášajú ucelené predstavy o iných a inakosti z domu. Práve tam môže niečo urobiť vzdelávací proces, ale škola to nerobí. Tu je hlavný problém napríklad oproti škandinávskym krajinám,“ dodáva Vašečka.
Spoločenská atmosféra, ktorá je na Slovensku zakorenená, podľa neho nahráva tomu, že sa situácia nemôže zlepšovať. „Dnes viacerí ľudia cítia, že antisemitské výroky nepatria do slušnej spoločnosti. Akékoľvek iné poznámky voči Rómom či ľuďom s inou farbou pleti sú bežné a spoločnosť necíti, že to je neprípustné. Keď ľudia vidia, že spoločenské a politické elity si niečo dovolia, tak si to dovolia tiež. Tieto elity si neuvedomujú svoju zodpovednosť za to, že to, čo robia, môže mať zásadný vplyv na správanie ostatných ľudí,“ zakončil Vašečka.
Politici legitimizujú nenávisť
Kamila Gunišová, Amnesty International
Ak politici a političky šíria nenávistné postoje voči migrantom, spájajú ich s hrozbou terorizmu, tak presne táto rétorika legitimizuje aj nenávistné konanie v spoločnosti. Fyzické a verbálne útoky voči ľuďom, ktorí sa na základe vonkajších znakov odlišujú od väčšiny, ostávajú vo väčšine prípadov bez adekvátnej odozvy verejnosti a zodpovedných úradov, ktoré by mali dané činy dôsledne vyšetriť. Samotní politici a političky musia takéto konanie odsúdiť a vytvárať politiky, ktoré budú otvorené rozmanitosti a solidárne k ľuďom na úteku. V opačnom prípade budú stále častejším útokom.
Cudzinci sa u nás necítia bezpečne
Zuzana Vatralová, International Organization for Migration
Cudzinci žijúci v Bratislave netvoria homogénnu skupinu, preto nie je možné odpovedať za všetkých. Od našich klientov, ktorých je vyše 3 000 ročne, však vieme, že mnohí z nich sa necítia v SR ani v Bratislave bezpečne, najmä tí, ktorí na prvý pohľad vyzerajú inak ako väčšinové obyvateľstvo. Stretávajú sa s nepriateľsky a niekedy až nenávistne ladenými reakciami na uliciach, v obchodoch, dokonca v inštitúciách. Žiaľ, stretávame sa aj s fyzickými útokmi na našich klientov.
