Zaťažené migračné úrady totiž nestíhali spracovávať žiadostí o azyl predtým, ako migranti dosiahli dospelosť. Dané rozhodnutie umožní tisíckam žiadateľov o azyl, ktorí boli v čase svojho príchodu do Švédska maloletými osobami, opätovne požiadať o dočasný pobyt. Podmienky pre udelenie azylu sú pritom výhodnejšie pre maloletých.
Spracovanie žiadosti o azyl trvá vo Švédsku priemerne vyše roka, niektorí migranti dosiahnu dovtedy, kým ich žiadosti spracujú, vek dospelosti. Švédsko prijíma viac migrantov na hlavu než akákoľvek iná európska krajina.
"Musíme prevziať politickú zodpovednosť. Žiadatelia o azyl by nemali byť postihnutí len preto, že švédske úrady nezvládli spracovať ich žiadosti načas," povedala pre tlačovú agentúru TT Maria Fermová, poslankyňa za Stranu zelených (MP).
Návrh zákona prijal švédsky parlament pomerom hlasov 166:134, pričom 48 poslancov sa zdržalo hlasovania. Legislatívu podporila menšinová vláda zložená zo sociálnych demokratov, centristov a zelených, zatiaľ čo proti nej ostro vystupovali konzervatívci a krajne pravicoví demokrati.
Zákon vstúpi do platnosti 1. júla. Na to, aby sa migranti mohli uchádzať o získanie povolenia na dočasný pobyt, musia opätovne podať žiadosť do konca septembra. Týka sa to však len tých, ktorí prvý raz požiadali o azyl pred 24. novembrom 2015, keď Švédsko sprísnilo svoje azylové pravidlá so zámerom odradiť migrantov.
Štokholm od roku 2012 zaznamenal 400 000 žiadostí o azyl. Podľa spravodajského portálu The Local to predstavuje jedného migranta na 25 pôvodných obyvateľov, čo je v Európe rekord. Tento príval dosiahol vrchol v roku 2015.