Pre TASR to uviedla štátna tajomníčka ministerstva financií a splnomocnenkyňa vlády pre Novú Hodvábnu cestu Dana Meager (nominantka SNS).
Svet podľa nej v súčasnosti volá po udržateľnom rozvoji, na čo reaguje práve projekt Hodvábnej cesty. "Dá sa povedať, že svet sa otočil doslova hore nohami. V 21. storočí už platí, že na prvom mieste je to svetový trh, ktorý určuje globálny trend a ten následne určuje to, ako sa budú ekonomicky vyvíjať dané krajiny, kde si nájdu svoju komparatívnu výhodu, v ktorom zahranično-obchodnom vzťahu a ako budú vedieť kontribuovať pre primárny globálny trend a cieľ," priblížila svoj pohľad na celosvetový trend vývoja krajín.
Od tejto globalizácie sa odvíja potreba prepájania jednotlivých ekonomík, a to na lokálnej, regionálnej a nakoniec globálnej úrovni. Podľa Meager však nejde len o samotný tranzit tovarov. Ide zároveň o pohyb know-how, investičného kapitálu, obchodných aktív a podobne. Preto už nemožno obmedzovať rétoriku len na "dopravný koridor", v skutočnosti hovoríme o novom fenoméne "ekonomických koridorov", v ktorých je budúcnosť, dodala.
Práve Hodvábna cesta by mala zabezpečiť, aby boli produkcia, distribúcia, ale aj samotný predaj tovarov a aktív udržateľné na primerane najnižšej možnej úrovni. Meager upozornila, že cena nie je jediný aspekt, ktorý zohráva dôležitú úlohu. Je to aj čas a podmienky prepravy, čo výrazne ovplyvňuje u niektorých tovarov, resp. komodít aj ich kvalitu (napr. potraviny a tovary podliehajúce rýchlemu znehodnoteniu). "Som presvedčená, že v projekte novodobej Hodvábnej cesty je budúcnosť nielen Slovenska, ale aj nášho regiónu, resp. Európy ako celku," zdôraznila štátna tajomníčka.
Ako skonštatovala, v prípade Slovenska s Hodvábnou cestou súvisí aj otázka navrátenia geopolitického postavenia SR na mape, pretože spolu s Poľskom a Maďarskom je Slovensko hranicou do schengenského priestoru, čo je významná pozícia pre import a export tovarov do alebo z Európy. Navyše Slovensko leží na priesečníku spojníc východ (Ázia) - západ (Európa) a sever (Severné more) - juh (Čierne more po rieke Dunaj). "Pre slovenskú ekonomiku na najbližších 25 rokov, dovolím si tvrdiť, môže tento projekt zabezpečiť relatívne bezproblémovú existenciu," podotkla.
Navyše podľa štátnej tajomníčky nie je nevyhnutné vynakladať enormné úsilie do vybudovania cestnej, železničnej, riečnej infraštruktúry, keďže tá už tu je a v súčasnosti nie je, aj kvôli ruským sankciám, využitá. Tiež dodala, že digitalizácia dopravnej siete je zároveň stále lacnejšia vzhľadom na celkový trend prechodu na digitálnu ekonomiku.
