Počas nich za krátky čas spadne také množstvo zrážok, že zemský povrch ich nedokáže zadržať a absorbovať. Vyplýva to z analýzy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktorý ako hlavnú príčinu tohto trendu uvádza zvyšovanie priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov.
"Teplejšia atmosféra, vyššia teplota povrchu oceánov a pevnín vedú nielen k vyššiemu výparu vody z ich povrchu, ale aj k schopnosti samotnej atmosféry zadržiavať väčšie množstvo vodnej pary," objasňujú meteorológovia zo SHMÚ. S tým súvisia aj ďalšie zmeny. "Konečným výsledkom môžu byť nielen výdatnejšie zrážky, ale aj silnejšie a deštruktívnejšie konvektívne búrky či tropické cyklóny," hovoria meteorológovia. Ak nad pevninami nastanú vhodné poveternostné podmienky, môže podľa nich v konkrétnych prípadoch spadnúť v priemere o 20 až 50 percent viac zrážok než v minulosti.
Ešte väčší problém však meteorológovia vidia v rastúcej intenzite krátkodobých zrážok, ktoré sa prejavujú v prudkosti dažďov. "Významne sa zvyšujú predovšetkým intenzita päť- až 180-minútového dažďa," konštatujú. Tento trend je podľa nich dominantný najmä v miernych a polárnych šírkach severnej pologule, kde je rast teploty najrýchlejší.
Ďalším problémom je podľa meteorológov fakt, že úhrnné globálne zrážky nerastú tak rýchlo, ako sa v súvislosti s rastom obsahu vodnej pary v atmosfére čakalo. Dôsledkom je, že doposiaľ vlhké oblasti sa stávajú ešte vlhšími, a, naopak, suché ešte suchšími. "V oblasti miernych šírok sa to prejavuje napríklad aj v tom, že rastie podiel extrémne vysokých zrážok na ročnom úhrne," uzatvára SHMÚ.
Mimoriadne intenzívne dažde Slovensko zasiahli napríklad v stredu (6.6.), kedy na niektorých miestach počas niekoľkých hodín spadlo množstvo zrážok porovnateľné s celkovým úhrnom za mesiac jún. Vo viacerých lokalitách v Bratislave a okolí dosiahla vtedy intenzita krátkodobého dažďa aj viac ako 15 až 20 milimetrov zrážok za 15 minút. Na tomto území sa pritom takáto hodnota objaví len raz za desať až 20 rokov.
